BLOG KONČÍ

20. listopadu 2016 v 14:34 | Bibi Shagrath
PRESÚVAM SA SEM. :)))
 

Yellow Moon 29.

26. února 2016 v 17:38 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Ráno Gaara vstal úplne zničený. Milovali sa spolu snáď celú noc. Pri tej spomienke sa mu na tvári vyčaril jemný úsmev. Potom však náhle zmizol. Takto jej ublíži ešte viac. Už ako keby to nebolo dosť zlé. Slnko bolo už vysoko na oblohe. Je ďalší deň. A on je stále nažive. A stále slabší a slabší. Nespoznáva sa. Vždy si hovoril, že svoje posledné dni bude tráviť zaovstarávaním Piesočnej ako správny Kage. Ale ten pocit zamilovanosti je pre neho tak nový, že sa nevie vrátiť do Piesočnej. Všetky tie pocity boli pre neho nové. Priateľstvo, neha, láska, potreba chrániť. Spomína si na úplne prvé hryzenie svedomia. Keď si uvedomil koľko ľudí zabil, ale aj tak ho brali za priateľa. A tak dospel. Vďaka priateľom. Je to stále ten tichý a chladný Gaara, ale s novými obzormi. S pocitom mieru a vyrovnanosti. A hlavne vyrovnanosti s prichádzajúcou smrťou. Áno, je s tým zrovnaný. Smútiť za ním bude určite kopa ľudí. Priatelia, Naruto, Sakura, Temari, Kankurou. Ďalším Kage sa stane určite Kankurou. Má na to, aj keď sa tvári, že nie. Zaujíma ho čo bude po smrti. Odpustil mu Boh jeho hriechy? Dúfam áno. Sakura sa tiež prebrala. Pritúlila sa k zamyslenému Gaarovi.
,,Zaujímavá noc, že?" zachichotala sa.
,,To áno." Odpovedal s kamenným výrazom. Sakura si z tej suchej odpovedi nič nerobila. Je to typické pre Gaaru. Sakuru skôr štvalo, že je úplne neschopná. Nedokáže sa ani sama obrániť. Ani bojovať. Vždy si priala byť ninjou. Ale niekto na to proste nemá. Ako ona. Vybavila si neustále Sasukeho narážky na to, aká je slabá. Vedela, že je slabá. Čuduje sa, že niekto tak silný a urodzený ako Gaara, s ňou márni čas.
,,Nepotrebujú ťa v Piesočnej?" spýtala sa.
,,Vadím ti tu?"
,,Nie, nevadíš. Ja len... Si Kage. Prečo strácaš čas práve so mnou?"
,,Pretože chcem."
,,Aha..."
Dlhú chvíľu len tak pri sebe ležali a dívali sa do stropu.
,,Nad čím premýšľaš?" riekla.
,,Nad všeličím. A ty?"
,,Nad tým čo bude ďalej." Povzdychla si.
,,Ako ďalej?"
,,S nami predsa."
Vedel, že to príde. Teraz jej buď zlomí srdce o niečo skôr alebo sa ešte nejaký čas bude hrať, že je všetko ako má byť. Hľadal správne slová. Niekto zaklopal na dvere. Vďakabohu. Nech to bol ktokoľvek, zachránil ho z tejto situácie. Sakura vstala šla otvoriť. Gaara si na seba bleskovo hodil pyžamo.
,,Dobré ráno Sakura, nejdeš sa..." za dverami stál vysmiaty Naruto. Keď v pozadí zbadal Gaaru, úsmev mu stuhol.
,,Gaara! Ja neverím! Vy sa poznáte?! Vy spolu... chodíte?" zasypal ich otázkami Naruto.
,,Také niečo. Je to zložité." Usmiala sa.
,,No teda! Nikdy by som nepovedal, že práve VY DVAJA budete spolu riešiť niečo vážnejšie. Vážne nikdy. Nikdy, nikdy a nikdy. Ani v tom najdivokejšom a najdivnejšom sne."
,,Stačí, Naruto." Stopol ho Gaara.
,,Len som chcel Sakuru zavolať na pokec, ale ako vidím máte robotu." Žmurkol na nich.
,,Nabudúce. Zatiaľ sa maj." Sakura zavrela dvere.
Gaara sa nervózne škriabal na hlave. Sakura sa nahlas zasmiala.
,,Otravuje kedy nemá." Žmurkla na Gaaru. Gaara sa súhlasne usmial. V duchu ale ďakoval bohu, že Naruto prišiel. Nestihol ani prejsť na iné myšlienky a zrazu sa mu zatočila hlavu. Rýchlo si sadol na stoličku a zhlboka dýchal. Sakura k nemu automaticky pribehla.
,,Je ti niečo?" pohladila ho po chrbte. V hlave mu neskutočne hučalo. Shukakov rev mu udieral až do mozgu. Po chvíli našťastie ustal.
,,Prepáč. Asi som prudko vstal z postele." Vyhovoril sa. Neverila mu.
,,Ešte stále mi neveríš? Ani po včerajšku?" čudovala sa.
,,Verím ti. Ale už sme sa o tomto bavili."
,,Chcem vedieť čo sa deje."
,,Poviem ti to až to uznám za vhodné."
,,To je super." Povedala a zavrela sa v kúpeľni.
To teda je. Zase niečo pokazil. Keby len vedela aké je to všetko ťažké. Lenže nevie. O ničom ani len netuší. Rád by jej zaklopal na dvere a všetko vysvetlil. Ale je to zasrane ťažké. Radšej vstal a šiel sa obliecť.
,,Sakura?" zaklopal jej na dvere. Ona ich otvorila s ospravedlňujúcim výrazom vtvári.
,,Prepáč. Zase som na teba tlačila." Zvesila hlavu.
,,To nič." Objal ju. ,,Musím sa ísť prejsť."
Sakuru trocha sklamalo, že ide preč. Bez nej.
,,Dobre." Prikývla.

Vonku sa schyľovalo k dažďu. Gaara sa snažil vyhýbať zvedavým pohľadom. Zvnútra ho zožierala hrozná bolesť. Musel neustále premýšľať nad tým, ako to čo najšetrnejšie oznámiť Sakure. Niekedy by najradšej požiadal Tsunade, aby jej to prezradila, ale predsa nie je padavka. Povie jej to sám z očí do očí. Opäť sa mu začalo zahmlievať pred očami. Nie. Nie teraz. Podoprel sa o náhodný stĺp a snažil sa zhlboka dýchať.
,,Nebuď padavka. Nebuď padavka..." hovoril si. V jeho hlave sa opäť ozýval Shukakov rev. Po tele sa mu rozlieval hnev, ako pri boji. Niečo nie je v poriadku. Žeby už prišiel jeho čas? Bolesť bola tak intenzívna, že padol na kolená. Začal sa okolo neho tvoriť dav ľudí. Naruto prechádzal náhodne okolo. Pripojil sa k davu a keď Gaaru uvidel v bolestiach rýchlo sa predral k nemu.
,,Gaara! Čo ti je?!" strachoval sa. Keď sa pozrel Gaarovi do tváre zmeravel. Jedno oko mal svoje a druhé patrilo Shukakovi. Nechápal čo sa deje. Gaarove telo sa prispôsobuje Shukakovi iba počas súboja. Naruto od neho začal opatrne odstupovať.
,,Upokoj sa Gaara! Pokoj!" kričal na neho. Gaara zareval od bolesti. Bol plný nenávisti. Jedna polka jeho tela sa začala meniť na Shukaku. Druhá polka ostala v Gaarovej podobe...


Yellow Moon 28.

23. února 2016 v 18:13 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Sakura sa dívala rovno na Jigovu odpornú tvár. Od strachu sa ani nehýbala. Jej obavy sa naplnili. V rukách krútil obrovskú guľu na reťazi. Zabije ju.
,,Nerád ruším tvoju prechádzku, ale nemienim ťa pustiť, kým mi nepovieš kde je Ruiga." zasmial sa. Sakura sa snažila polapiť hlas. Stála tam a triasla sa. Upokojila sa tým, že kedysi bola ninja. Zažila aj horšie veci. Prestala sa triasť a zaťala päste. Je na súboje predsa trénovaná.
,,Ruiga pred niekoľkými mesiacmi odišiel. Neviem kde je." odpovedala s odhodlaním v hlase.
,,Nevrerím ti. Klameš." zvraštil tvár Jiga.
,,Tak si to zisti sám." uškrnula sa.
,,Lezieš mi poriadne na nervy. Nie som hlupák. Viem, že ho kryješ."
,,Nekryjem. Odišiel."
,,Nenúť ma zabiť ťa. Povedz mi kde je a všetko bude v poriadku. Aj celá Listová bude v poriadku."
Sakura začala pomaly ľutovať, že Ruigu spoznala. Teraz je Jigovým terčom. Ako aj Listová. Určite opäť zaútočí ak niečo nespraví.
,,Neviem kde je."
,,Tak dosť sama si to chcela." Jiga hodil po Sakure guľu. Ona našťastie včas odskočila.

Gaaru prepadlo veľmi zlé tušenie. Naruto stále o niečom rozprával, ale prestal ho počúvať.
,,Gaara, je ti niečo?" začudoval sa Naruto.
,,Prepáč mi. Budem musieť už ísť. Určite ťa ešte vyhľadám." Gaara vstal a usmial sa.
,,No... Tak... Dobre." Naruto sa na neho nechápavo pozeral.
,,Vďaka za čas." riekol Gaara a odišiel.
Divný pocit sa stupňoval. Čo ak sa Sakure niečo stalo? Jeho intuícia ho nikdy nesklamala. Správny Kage ju musí mať. Rýchlo bežal do lesa hľadať ju. Zrazu necítil únavu. Strach o Sakuru ho poháňal vpred. Nadával sám sebe, že ju nechal ísť samú...

Sakura dopadla na tvrdú zem. Rukami si držala hlavu a triasla sa. Rýchlo sa však vzchopila a vstala. Vytiahla kunaj a hodila ho po Jigovi. Ten ho okamžite odrazil. Čo teraz? To bol jej jediný kunaj.
,,Dobrý pokus." začal sa smiať Jiga. Opät roztočil guľu a hodil ju po nej. Lenže niečo celý ten útok stoplo. Piesok. Sakure neskutočne odľahlo.
,,Ak jej spôsobíš čo i len škrabanec, zabijem ťa."
Sakura a Jiga sa pozreli hore do korún stromov. Na jednom hrubom konári stál Gaara s prekríženými rukami a chladným pohľadom. Jiga sa nahlas zasmial.
,,O tebe som už niečo počul. Si vraj vraždiaci bezcitný stroj. Ale mňa týmto nezastrašíš!" Jiga hodil po Gaarovi guľu. Pred Gaarom sa automaticky objavila stena z piesku, od ktorej sa guľa odrazila.
,,Si silný, to musím uznať." zaškeril sa Jiga a hodil svoju guľu, tentoraz do konáru, na ktorom stál Gaara. Ten okamžite zoskočil a postavil sa pred Sakuru.
,,Gaara. Ako si ma našiel?" vyzvedala.
,,Nerieš to teraz. Drž sa za mnou."
Chránil ju. Naozaj ju chránil. Stál ored ňou so zaťatými päsťami a chladným výrazom vraha. Bol pripravený zabíjať. Napĺňal ho neskutočný adrenalín a hnev. Také niečo nenažil už dlho. Môže to aspoň zo seba konečne dostať. Chýbali mu súboje a vraždenie.
,,Som zvedavý čo skrývaš za techniky." povedal Jiga.
,,Oľutuješ, že si to povedal." odfrkol chladne Gaara. Jiga sa opäť nahlas rozosmial.
,,To vám všetkým tak strašne záleží na Ruigovi, že chcete pre neho obetovať životy a Listovú?"
Gaarovi sa nahrnul hnev do každej časti tela.
,,Ja neobetujem život ore žiadneho Ruigu. Ja som prišiel, aby som ťa videl umierať."
Sakura ma z Gaaru trocha strach. Jeho hlas bol plný nenávisti.
,,Si dosť vtipný. Ale radšej viac bojuj a menej rečni!"
Železná guľa letela priamo na Gaaru. Sakura skoro vykríkla. Gaara rýchlo odriekal jutsu a veľké ruky z piesku zachytili guľu, ktorú odhodili preč. Jigovi sa vytrhla z rúk reťaz.
,,To je všetko čo vieš? Mávať so železnou guľou a hádzať ju po okolí? Aké úbohé. Čakal som od teba viac. Si slabý." povedal Gaara s kamenným výrazom.
Jiga od jedu sčervenel. Odriekal nejaké jutsu a zhromaždili sa pred ním rôzne kamene. Malé aj veľké. Poslal ich na Gaaru. Sakuru by už dávno zabili, ale pred Gaarom sa ako vždy vytvorila piesočná stena. Kamene nemali šancu.
,,Hádzať kameňmi vieš. Čo keby si už kobečne použil nejaké jutsu, ktoré by ma ohúrilo?" Gaara sa posmešne usmial.
,,Ja sa vrátim! Ešte všetko oľutuješ!" Jiga zmizol.
,,Zbabelec!" skríkol Gaara. Očakával od Jigy omnoho viac. Je to iba slabý hajzel. A ešte aj zbabelý. Cítil ako mu ubudlo z energie. A to bojoval iba chvíľu. Otočil sa k ohúrenej Sakure. Sakura si stále premietala čo sa stalo. Nezachránil ju len ored depresiou, ale aj pred reálnou hrozbou.
,,Si v poriadku?" pristúpil k nej. Ona sa iba jemne usmiala a zadívala sa mu do očí.
,,Môj hrdina." pošepla.
Zavesila sa mu okolo krku a pobozkala ho. On ju silno objal a bozky jej opätoval. Čakal na to oredsa tak dlho. Prečo musí umrieť? Prí o jej nežné pery, na ktorých sa stal v sekunde závislý. Sakure sa v tele rozlialo neskutočné šťastie a vzrušenie. Jeho lery boli úžasné, ako aj jeho dotyky. Nevládala mu už odolávať. Zamilovala sa do neho tak veľmi, ako on do nej. Nenapadlo by ju, že ešte okúsi ten pocit zamilovanosti. A Gaaru nikdy nenapadlo, žeby ho dokázal niekto po tom všetkom milovať. A hlavne, že by on dokázal milovať. Milovať tak silno a čisto, ako sa o tom píše v knihách. Pochopil ich význam, až keď ten pocit okúsil na vlastnej koži. Pocítil tú lásku, ktorú celé roky odmietal, ktorou celé roky opovrhoval. A teraz z neho spravila silnejšieho človeka. Môže umrieť s tým pokojným pocitom, že dokázal milovať a byť milovaný.
A bolo to úžasné...
 


Yellow Moon 27.

22. února 2016 v 20:08 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Správa o Jigovi ju znepokojila. Ako mohol utiecť? Možno sa s Ruigom znova stretnú. A spoja. Možno mu aj Ruiga pomohol utiecť. Nevie nič. Má iba strach. Slnko už zapadalo. Sakura kráčala veselo domov. Nevie sa dočkať keď ho uvidí. Párkrát si aj pobehla aby bola doma rýchlejšie. Stále nemohla uveriť, že práve on ju zachránil z toho najhoršieho. A že sa na neho tak namotala. Možno až zamilovala. Pri ňom cítila niečo ako pri Ruigovi. Gaara vyplnil jej prázdne medzery v srdci. Keď ho v diaľke uvidela, srdce jej poskočilo. Od radosti sa k nemu rozbehla a zavesila sa mu okolo krku.
,,Rád ťa vidím." zašeptal.
,,Ja teba tiež." usmiala sa.
Keď sa od neho odtrhla a obzrela si ho, skamenela. Nevšimla si, žeby bol niekedy tak príšerne bledý a... skleslý. Neskutočne skleslý.
,,Preboha, Gaara." hlas sa jej triasol. ,,Dúfam takto nevyzeráš kvôli môjmu liečeniu?"
,,Určite nie." usmial sa. Všimla si ako sa celý trasie, tak ho pozvala do vnútra.

Keď sedeli na balkóne, opäť ju začala trápiť téma zo včerajška. Gaara vyzeral naozaj hrozne.
,,Mám pocit, akoby z teba každým dňom odchádzal život." riekla. Gaara si iba nahlas povzdychol. Trafila sa do čierneho.
,,Budem v poriadku, som len vyčerpaný." nahodil falošný úsmev.
,,Neklam mi prosím. Je mi veľmi ľúto, že sa mi nedokážeš zveriť."
,,Radšej mi povedz ako bolo v práci." zmenil tému Gaara.
,,Jiga, Ruigov brat utiekol z väzenia. Znepokojilo ma to."
,,Hm."
,,Mám strach, že ma ohrozí."
,,To nedovolím."
,,Aspoňže mám zajtra voľno. Konečne."
Gaara mlčal. Bol hrozne vyčerpaný. Iba sedel a snažil sa mať otvorené oči.
,,Prepáč mi, ale chce sa mi hrozne spať." riekol.
,,Použiješ jutsu?"
,,Áno, ale najprv pomôžem zaspať tebe."

V posteli sa Sakura schúlila do Gaarovho náručia.
,,Mám o teba strach Gaara." povedala.
,,Neboj sa." hladil ju po vlasoch. Po chvíli tuho zaspala. Odriejal jutsu a zaspal aj on. Ráno bola Sakura na nohách skoro. Gaara večne vstával zarovno s ňou. Asi bol až moc vyčerpaný. Nediví sa mu keď celé dni nespí. Pred obedom konečne otvoril oči.
,,Dobré ráno." zasmiala sa. Gaara sa cítil zase o niečo slabšie.
,,Aj tebe."
,,Dobre si sa vyspal?"
,,Povrdzme, že hej."
,,Včera som sa o teba naozaj bála. Stále sa bojím."
,,Nechcem ti spôsobovať starosti."
Gaara sa opatrne posadil. Najradšej by si ľahol naspäť a spal ďalej. Ale nechce svoje posledné dni prespať.
,,Vzchop sa! Nebuď padavka. Si Kage, dofrasa!" pomyslel si.
Vstal z postele a šiel si po pohár vody.
,,Dnes pôjdem na hríby do lesa." povedala Sakura.
,,Rád by som išiel s tebou, ale musím ešte niekde odbehnúť."
Radšej sa nepýtala kam. Odpoveď by nedostala.
Gaara sa zastavil sa Tsunade. Spýtal sa na list.
,,Dala som ho poslať. Dostane sa k nim čo najrýchlejšie." riekla a ďalej vybavovala papiere.
,,Vďaka."
Keď Gaara odchádzal od Tsunade, stretol vonku starého dobrého priateľa. Naruta.
,,Gaara!" skríkol a rozbehol sa k nemu. Gaara sa široko usmial.
,,Rád ťa vidím!" skríkol Naruto.
,,Ja teba tiež."
,,Čo tu robíš? Do kedy si tu? Ako sa ti darí?"
Gaara sa iba nahlas zasmial. Chýbalo mu Narutove pojašené správanie.
,,Prišiel som si sem len oddýchnuť. Budem tu podľa potreby."
Keď boli malí, Naruto bol jeho nepriateľ na život aj ja smrť. Nakoniec sa ukázalo, že Naruto si prešiel takým zlým detstvom ako on. Chápal jeho bolesť. Teraz by za seba položili život.
,,Poďme niekde! Máme si čo povedať." navrhol Naruto. Gaara sa rozhodol, že pár posledných chvíľ strávi aj s ním.
,,Prečo nie?"

Sakura vzala košík a šla do lesa. Sama. Po rozume jej behalo kde asi tak Gaara môže byť. Všade možne len nie pri nej. Nemala chuť ani zbierať hríby bez neho. Prechádzala lesom myšlienkami niekde inde. Nikde nenachádzala poriadne hríby. Bola tu nuda.
,,Ale, ale. Koho že sme to len stretli." ozvalo sa za ňou. Od ľaku jej padol košík z ruky. Jiga...

Yellow Moon 26.

21. února 2016 v 19:22 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Keď Sakura odišla, Gaara vzal papier, pero a sadol si za stôl. Rozhodol sa, že napíše svojím súrodencom list. Nebude im klamať. Napíše čistú pravdu. Tsunade už bude vedieť kde to má poslať. Začal spomínať na detstvo. Nikto ho nemiloval. Nevidel oporu ani vo svojich súrodencoch. Ale aj tak si časom vytvorili dobré puto. Tvorili jeden tím. Aj na skúškach aj v živote. Ako sa asi teraz majú? Je to už dlhá doba čo sa nevideli.
,,Drahá Temari, drahý Kankurou....
Nikdy sme si nepísali listy, ale túto situáciu som označil za dôležitú. Nechcel som vás nikdy obťažovať ani vám vešať na nos moje starosti, ale chcem aby ste vedeli pravdu. Odišiel som do Listovej. Dúfal som, že mi tam pomôžu, pretože Shukaku zase robil problémy. Väčšie než kedykoľvek. Ide to, že umieram. Shukakovi nestačí to, čo mu dávam. Chce ma celého. Nikto mi nevie pomôcť. Viete ako som hovoril, že sa smrti nebojím? Teraz sa trocha obávam. Je ťažké vedieť, že čoskoro opustím ľudí, ktorých milujem. Majetok si rozdeľte ako chcete. Ale nejakú časť darujte sakure Haruno. Trvám na tom. Je to moje posledné prianie. Zaslúži si to. Naučila ma niečo, čo som ani nevedel, že dokážem. Milovať. Je to moja nádej. Spríjemňuje mi moje posledné dni. Neviem kedy umriem, ale bude to čoskoro. Je mi hrozne ľúto, že už vás neuvidím. Ďakujem za všetko. Zbohom... Gaara."

Keď dopísal list, zložil ho a vložil do bielej obálky. Prepadol ho neskutočný žiaľ. Už ich nikdy neuvidí. Ťažko sa to znáša. Zomrie. Naozaj zomrie. Zabije ho niekto, kto celé roky nedopustil aby mal najmenšie zranenie. Shukaku. Démoni sú nevyspytateľný. Vzal list a vstal. Obliekol sa a odišiel zo Sakurinho domu smerom k Tsunade. Ľudia si ho premeriavali pohľadom. On iba nemo kráčal po uliciach. Cítil sa dosť slabo. Už to za chvíľu príde. Keď sa ráno pozrel do zrkadla, prekvapilo ho ako strašne zbledol. Mal pocit, že ho nikto nechápe. Ako celý jeho život. Nikto v jeho okolí nevie aké to je umierať. Je to vyčerpávajúce. Začal byť vďačný za každú chvíľu čo je nažive. Vošiel do základne. Hemžilo sa to tam ľuďmi. Vybehol hore schodmi za Tsunade. Jemne jej zaklopal na dvere.
,,Ďalej!" ozvalo sa spoza dverí. Otvoril ich a vošiel dnu. Tsunade to šokovalo.
,,Gaara? Deje sa niečo?" spýtala sa.
,,Mohla by si tento list poslať Temari a Kankurovi?" vytiahol bielu obálku a podal jej ju. Vzala ju a chvíľu si ju obzerala.
,,Isteže." Povedala.
,,A prosím čo najrýchlejšie." Gaara sa už chystal odísť, keď ho Tsunade zastavila.
,,Počkaj. Ako sa... cítiš?" Tsunade nevedela čo mu má povedať, aby videl, že ju to trápi.
,,Ako keď človek umiera. Ale to ty nepochopíš."
,,Ja viem, že nie. Ale je mi to hrozne ľúto."
,,Ľútosť mi nepomôže."
,,Je tu niečo, čo by som mohla ešte pre teba spraviť?"
,,Nie. Nie, nie je."
Tsunade si nahlas povzdychla.
,,Bude to dobré, Gaara."
Gaara zaťal päste.
,,Nebude to dobré, Tsunade. Nebude! Keby umieraš vedela by si, že tieto slová človeka len vytočia! Vážim si, že si sa snažila, ale nepomohlo to. Tento démon vo mne ma úplne celého rozožerie! Piesočná bude bez Kageho! Na tie dni, kedy som rečnil pred celou Piesočnou plný energie už len spomínam! Čo bude ďalej po mojej smrti?! Čo bude s Temari a Kankurom?! Kto bude ďalší Kage?! Čo bude so Sakurou?! Koľko ľudí mi príde na pohreb?! Prečo si Shukaku musel vybrať obdobie kedy som šťastný?! Nechcem opustiť nikoho! Nechcem opustiť tých, čo mi odpustili! Bol som nepriateľ, ale Naruto a ostatní ma aj tak zachránili! V mojom srdci je teraz prázdnota! Najhorší pocit je, keď vieš, že zomrieš. Čoskoro zomrieš..." Gaarovi po tvári začali tiecť slzy. Plakal. Ako malé dieťa. Tsunade ho ešte nikdy nevidela v takomto stave. Nikto ho ešte nevidel v takomto stave. Prepadol svojim pocitom a obavám. Slzy mu stekali po lícach a stále pribúdali.
,,Budem preč. Zmiznem z tohto sveta. Je to strašne nefér. Neviem sa zmieriť s tým čo príde. Dni kedy som si zachovával kamennú tvár sú preč. Je zo mňa kopa zúfalstva." Vzlykal. Tsunade sa tiež chcelo plakať.
,,A čo bude so Sakurou? Zachránil som ju z jedného nešťastia a o chvíľu ju vystavím ďalšiemu. Ja som ju chcel celý život chrániť, starať sa o ňu, milovať ju. Všetko sa rozplynulo."
Tsunade mala od ľútosti slzy na kraji.
,,Ja viem, Gaara. Dúfam mi odpustíš, že som ti nepomohla." Riekla.
,,Odpustil som už dávno." Gaara si utrel slzy a opäť nahodil kamennú tvár.
,,Musím už ísť. Zbohom..." povedal a odišiel.


Sakura mala v práci úžasný deň. Tešila sa keď príde domov a bude zase tráviť čas s Gaarom. Na obede si k nej ako vždy prisadla Hinata.
,,Wau, vyzeráš úžasne." Pochválila ju.
,,Ďakujem." Usmiala sa Sakura.
Hinata sa chvíľu nervózne na ňu dívala.
,,No čo sa deje?" prekukla ju Sakura.
,,No... On... Jiga ušiel z väzania."
Sakura znervóznela. Možno hľadá Ruigu. Alebo ju...

Yellow Moon 25.

21. února 2016 v 10:55 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Sakura priniesla Gaarovi šalviový čaj v červenej šálke. Poďakoval jej a pomaly si odpil. Posadila sa vedľa neho a tiež si vychutnávala horúci čaj.
,,Ako bolo v práci?" začal.
,,Výborne. Odvtedy ako dobre spím je všetko lepšie."
,,To ma veľmi teší." Gaara sledoval pozorne vychádzajúci mesiac. Sakura si na ňom všimla, že niečo nie je v poriadku. Už včera nebol v poriadku. Zabíjala by, aby sa dozvedela čo mu je. Pozorovala ho ako uprene hľadí inam, len nie na ňu. Moc by si priala pomôcť mu. Chcela by si vypočuť jeho pocity a starosti. Chce mu byť oporou. Dlží mu to.
,,Gaara?" začala opatrne.
,,Hm?" otočil sa na ňu. Nevedela prečo, ale nedokázala nič viac povedať. Iba sa na seba dlhú chvíľu dívali. Sakura si hlboko povzdychla.
,,Chcem ti veľmi pomôcť. Nech sa deje čokoľvek. Trápi ma to. Každý deň."
,,Vravel som, že bude všetko dobré. Nič sa nedeje." Odfrkol Gaara. V duchu si nadával ako hnusne klame. Mal sto chutí jej všetko povedať. Sakura naštvane položil svoj čaj na stolík.
,,Nebaví ma to! Nebaví ma pozerať sa ako mi chradneš pred očami bez toho aby som ti pomohla! Prečo si nemôžeme pomáhať navzájom? Prečo?! Prečo tak strašne všetko zatajuješ! Neveríš mi snáď?" vyletela na neho. Gaara nevedel nájsť hodnú chvíľu správne slová. Hľadel do zeme a mlčal.
,,Radšej mlčíš? Nebavia ma tieto tajnosti. Dúfala som, že si veríme!" Sakura vstala a odišla z balkóna. Zišla dole schodmi a odišla z domu. Potrebovala trochu čerstvého vzduchu, aby sa upokojila. Vonku ju akurát čakal nepríjemný kŕč v bruchu a bolesť v hrudníku. Zase. Jej psychický stav je na tom tak biedne, že ju rozľútostí aj blbosť. Stála tam dívala sa na hviezdy. Svetlá v domoch postupne zhasínali. Prišlo jej ľúto, že na Gaaru tak tlačila. Každý sme predsa iní. On sa možno toľkokrát sklamal, že ma problém dôverovať. Keby pred chvíľou len trocha premýšľala. Asi ju nechce len zaťažovať problémami. Ale ona to chce. Uvedomila si, že jej vlastne úplne prirástol k srdcu. Že okrem Ruigu nemal k nej nikto tak blízko ako on. Za tých pár dní čo tu je, sa toho toľko zmenilo. Pomaly začína zabúdať na Ruigu. Po tom túžila už dlho. Teraz ju ale trápi Gaara. Čo bude robiť ak sa jedného dňa vráti do Piesočnej? Je predsa Kage, nemôže si dovoliť tu dlho ostať. Vybavila si ako Gaara odchádza. Do očí sa jej nahrnuli slzy. Kvokla si a začala jemne vzlykať. Tak moc ho potrebuje v tomto nespravodlivom svete. Počula ako niekto otvoril dvere. Určite Gaara. Nenamáhala sa pozrieť sa. Riešila ako zadržať slzy. Ale nedalo sa. V sebe mala ešte toľko bolesti. Cítila ako ju pohladil po chrbte. Pomohol jej vstať. Pozrela sa do jeho ustarosteného pohľadu a zalialo ju ešte viac sĺz.
,,Prepáč mi. Nechcela som na teba tlačiť." Riekla.
,,To nič. Poď, vnútri ti bude lepšie."
,,Lepšie mi bude jedine s tebou." Ani nevedela ako ale vyletelo to z nej. Gaara sa zatváril ešte ustarostenejšie. Hlboko si povzdychol a zaviedol ju do vnútra.

Na balkóne mlčali. To ticho ju zabíjalo.
,,Čoskoro sa vrátiš do Piesočnej, však?" spýtala sa.
Gaara zavrel oči. Predstavil si ako Piesočnú už nikdy neuvidí. Už nikdy sa tam nevráti.
,,Má to ešte čas." Odpovedal.
,,Neviem čo budem robiť, keď odídeš." Nadávala si za tento nával emócií. Gaaru tieto slová neskutočne boleli. Naposledy ho zraňovali slová keď bol malý. Pomaly zabudol aký to je pocit. Mal chuť zmiznúť a tú bolesť jednoducho vyplakať. Nevedel čo má povedať. Postavil a podišiel ku zábradliu. Sakura urobila to isté. Bála sa, že ho nejako vystrašila jej pocitmi. Po chvíli sa k nej otočil a pevne ju objal. Ona jeho tiež. Cítila, že ho niečo dosť trápi.
,,Tiež neviem, čo budem bez teba robiť." Povedal. Tieto slová ju zahriali pri srdci.
,,Asi sa navzájom potrebujeme." Pohladila ho po vlasoch.
,,Asi áno." Gaara bolo zle z myšlienky, že ju tu nechá. V bolestiach. Bude to pre ňu hrozná rana.
,,Chcem odísť s tebou." Usmiala sa Sakura.
,,Neriešme to teraz. Ešte je k tomu ďaleko..."


Sakura mu zaspala na kolenách. Jemne jej hladil vlasy. Uspal ju. Usmievala sa. Asi jej sníva niečo pekné. Na tvári zacítil jemný vietor. A vnútri obrovský žiaľ. Cítil ako slabne. Asi použije jutsu, aby si mohol aspoň trocha pospať. Potrebuje spánok.
,,Koniec. Čoskoro." Začul v hlave hlas. Shukakov hlas. Občas sa k nemu prihováral.
,,Zadrhni sa mojou dušou." Reagoval na to Gaara.
Opatrne odniesol Sakuru do postele. Odriekal jutsu, ľahol si nej a objal ju zozadu.
,,Dobrú noc, moja princezná." Zašeptal a zavrel oči.
Ráno keď Sakura otvorila oči, videla oproti sebe ležať Gaaru. Prekvapilo ju, že ležal pri nej. Ešte viac, že spal. Trocha sa preľakla a jemne ním potriasla. Otvoril oči.
,,Dobré ráno." Usmial sa. Sakure uľavilo.
,,Bála som sa. Myslela som, že ty nemôžeš spať."
,,Použil som jutsu. A trocha si zdriemol."
Dívali sa na seba dlhú chvíľu. Potom Sakura vstala a odišla sa pripravovať do práce...

Yellow Moon 24.

20. února 2016 v 12:22 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
,,Nechaj ma tak. Prosím." Plakala Sakura. Sedela na zemi a nemohla sa vôbec hýbať. Nad ňou stál Ruiga s nožom v ruke. Opäť s tým pohľadom, za ktorým sa skrývalo niečo zlé. Neodpovedal. Nechal ju dusiť sa v jej strachu. Zmocňovala sa jej panika. Mala pocit, že sa zblázni.
,,Prečo mi to robíš? Nič zlé som ti nespravila! Daj mi už pokoj! Nestačí ti, že si ma tu nechal?" kričala na neho.
,,Nestačí." Odpovedal s kamenným výrazom v tvári. Sakura začala plakať ešte viac. Ruiga zdvihol nôž. Zabije ju. Je to jasné.
,,Prosím, nerob to..." zavzlykala. Ruiga opäť mlčal. O chvíľu sa nôž pohol smerom k nej. Zakryla si rukami tvár a čakala na bolesť. No tá neprichádzala. Neprichádzala ani o hodnú chvíľu. Cítila ako ju niekto vzal na ruky a zodvihol. Jej hlava sa opierala o mocnú hruď. Keď sa trocha upokojila, odkryla si tvár. Všade naokolo bol piesok. Pozrela sa vyššie a uvidela Gaaru. Niesol ju na rukách niekam preč. V tú chvíľu jej neskutočne odľahlo. Cítila sa v bezpečí. Odohnal jej strach behom chvíle.
,,Gaara? Čo tu robíš?" povedala potichu.
,,Predsa som ti povedal, že ťa budem vždy chrániť. Nech si kdekoľvek." Jeho jemný hlas jej vyčaril spokojný úsmev. Užívala si ako ju nesie preč od Ruigu. Od všetkých problémov a obáv.

,,Môj hrdina..." zašeptala.

Pomaly otvárala oči a prebúdzala sa do reality. Bol to len sen. Ale teraz skončil dobre. Gaara sedel na okne a pozoroval svet. Asi je predsa len jej záchranca. Jej hrdina. Zachraňuje ju od toho najhoršieho. Všimol si, že je hore a rýchlo vstal. Aj ona vstala.
,,Dobré ráno." Usmial sa. Neodpovedala. Pristúpila k nemu bližšie a silno ho objala. Gaara bol chvíľu mimo, ale po chvíli si ju viac pritlačil k sebe. Od tej chvíle sa stala závislá na jeho objatiach. Sálalo z neho všetko čo potrebovala. Nechcela sa ho pustiť. Ostala v jeho pevnom objatí ešte niekoľko minút.
,,Neskutočne ti ďakujem." Povedala a zaborila tvár do jeho hrude.
,,To nestojí za reč." Zašeptal a pohladil ju po vlasoch. Nedobrovoľne sa oslobodila od jeho objatia.
,,Musím už ísť do práce." Povzdychla.
,,Ja musím tiež ísť. Ale večer som znova tu."
Sakuru zase prepadla neskutočná zvedavosť. Zamaskovala ju úsmevom a odišla do kúpeľne.

V robote sa nedialo nič nezvyčajné. Starala sa o pacientov a veselo konverzovala s ostatnými. Zase to bola ona...

Gaara kráčal k základni s ešte väčším strachom ako včera. Jediné čo ho zatiaľ potešilo bolo Sakurine objatie. Každý deň keď ju môže vidieť je krásny. A teraz... Keď je k nej tak blízko. Miluje ju. Asi ju skutočne a nefalšovane miluje. Po ich nekonečných rozhovoroch sa do nej zamiloval ako nič. Spraví čokoľvek aby ju zachránil od tej bolesti.
S nechuťou kráčal do Tsunadinej kancelárie. Zaklopal na dvere a opatrne ich otvoril. Keď ho Tsunade uvidela, na tvári sa jej objavil nervózny výraz. To neznačí nič dobré.
,,Posaď sa." Ukázala na stoličku pred jej stolom. Gaara sa poslušne posadil.
,,Neviem ako začať." Riekla.
,,Nejako začni. Nech je to hocičo."
,,Radila som sa celé dni s liečiteľmi, kňazmi a alchymistami. Dokonca aj z vedľajších miest. Čítala som množstvo kníh. Ale..." Tsunade sa odmlčala a zakryla si rukami tvár.
,,Ale?" Gaara myslel, že od napätia vyskočí zo stoličky.
,,Neviem ti pomôcť. Nikto ti nevie pomôcť. Odpusť mi." Povzdychla Tsunade. Gaara tomu nechcel veriť. Nie. Nie. Nie! Nie teraz.
,,Ja umriem, však?" zašeptal. Tsunade so slzami v očiach prikývla.
,,Strašne ťažko sa mi to hovorí. Zažila som len jeden prípad kedy démon v tele človeka zabil svojho hostiteľa. Tvoj démon je dosť silný. Nevieme s tým nič robiť. Shukakovi nestačí čo mu dávaš, potrebuje ťa pohltiť celého."
,,Cítim to každý deň. Ako mi berie z energie. Preto som sem prišiel. Dúfal som, že to nie je až tak vážne."
,,A ja som dúfala, že ti pomôžeme. Je mi to hrozne ľúto." Tsunade sa triasol hlas. Gaara ešte tam ešte chvíľu sedel a díval sa nemo pred seba. Potom vstal.
,,Sakure nič nevrav, prosím. Ďakujem ti za všetko. Zbohom." Tsunade neodpovedala. Zavrela oči, z ktorých jej začali tiecť slzy. Gaara priam vybehol zo základne smerom k jazeru. Zastavil sa u lavičky. Nesmie sa to takto skončiť. Nesmie. Nie teraz. Nahlas zakričal, aby to sklamanie zo seba dostal. Umrie. Čoskoro...

Cestou k Sakurinmu domu premýšľal ako ešte nikdy. Lieči ju z bolesti a svojou smrťou jej má spôsobiť ešte väčšiu bolesť. Ale už nemôže vycúvať. Keby teraz odíde tiež jej dosť ublíži. Nevie koľko má času. Ale dožije ho s ňou.
,,Dúfam ti to dobre bodne, ty nenažraný hajzel." Zanadával na adresu démona, ktorého má v tele. Všetko je to tak ťažké. Mal by jej povedať, že umiera. Ale teraz nemôže. Lenže čo ak smrť príde zajtra? Alebo aj dnes. Nebude jej môcť vysvetliť čo je vo veci. Musí to vedieť. Ale nie teraz. Tak kedy? Keď ju vylieči? Bude sa zase trápiť? Chce ju zachrániť od bolesti ale nech spraví čokoľvek, zasiahne ju znova. Pomyslel si, že vycíti ten správny čas kedy jej to povie. Zatiaľ to nechá tak.
Bože, tak moc ju chce chrániť a mať pri sebe. Prečo práve on? Prečo nemôže prežiť normálny život ako ostatní? Je to dosť nefér. Život je nefér. Ona bude žiť, on zomrie. Bude vôbec chýbať svojim súrodencom? Škoda, že sú ďaleko preč. Ako vždy. Nechá im aspoň list. Keď zastavil pri jej dome, práve prichádzala.
,,Preboha, vyzeráš ešte horšie než včera! Čo sa deje?" strachovala sa. Neodpovedal. Užíval si pohľad na ňu. Mal chuť ju vziať za ruku a povedať jej, že čoskoro umrie. Ale nemôže. Namiesto toho ju pevne objal. Slzy mal na kraji. Je to tak hrozne ťažké.
,,Už bude len dobre. Nemusíš sa báť." Povedal. Sakura ho pevne objala okolo pása. Hlavu si oprela o jeho hruď a počúvala jeho tlkot srdca.
,,Zachránil si ma." Zašeptala.
,,Ešte úplne nie."

Yellow Moon 23.

19. února 2016 v 18:11 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Ráno jej udrela do nosa vôňa vajíčok a slaniny. Opatrne otvorila oči. V bruchu pocítila zase kŕč. Posadila sa na posteľ. Gaara sedel za stolom.
,,Dobré ráno, ako si sa vyspala?" usmial sa na ňu.
,,Vyspala som sa. To je hlavné. Som ti veľmi vďačná."
,,Prichystal som nám niečo na jedenie."
,,Ja nejedávam ráno."
,,Budeš musieť začať, hladovanie len podporuje tvoj kŕč." Sakura si poslušne sadla za stôl a pustila sa do raňajok. Kým ich zjedla, trvalo jej to hodnú chvíľu. Mala chuť nich vyvrátiť naspäť ale potlačila to. Dala sa dokopy a chystala sa do práce.
,,Ak chceš môžeš tu zostať." Navrhla mu.
,,Musím si niečo vybaviť. Ale večer ma očakávaj znova." Žmurkol na ňu. Sakura sa široko usmiala a odišla.

,,Konečne vyzeráš vyspato a čerstvo!" zastavila Sakuru Hinata.
,,Mala som jednu z lepších nocí."
,,Len tak ďalej." Usmiala sa Hinata a odišla za prácou. Naozaj jej bolo lepšie. Šichta aj s nadčasmi ubehla ako nič. Mala toľko energie, žeby zvládla aj sto nadčasov. Neustále si v hlave prehrávala včerajšok. Gaara sa jej moc páči. A miluje jeho dotyk. Zaujímalo ju čo asi teraz robí...

Gaara nespustil zrak zo zvláštneho znaku, ktorý pred ním Tsunade pred chvíľou nakreslila. Kľačal na kolenách a prerývane dýchal. Strach mu stiahol hrdlo.
,,Ak sa to podarí, nadviažem s Listovou večné spojenectvo." Riekol Gaara po dlhej dobe ticha.
,,Nezaručujem, že to vyjde. Shukaku je silný a agresívny démon." Povedala Tsunade a nahlas si povzdychla.
,,Viem."
Tsunade si kľakla oproti Gaarovi. Položila ruku na znak a začala niečo odriekavať. Gaara mal pocit, že mu od nervozity vyskočí srdce. Zrazu začul príšerný rev. To reval ten démon v ňom. Trhalo mu to uši. Zavrel oči a vnímal ako mu rev pulzuje do hlavy. Začalo ním jemne trhať. Telom mu prešiel ten známy pocit nenávisti. Mal nutkanie vstať a všetko rozbiť. Rev bol už tak neznesiteľný, že si Gaara zapchal uši a začal kričať. Cítil ako z neho uniká množstvo zlej energie. Tsunadine veci poletovali po miestnosti. Gaarovi sa vybavil pred očami Shukaku. Začal revať ešte hlasnejšie. Keď Tsunade dokončila zaklínadlo, jej veci padli na zem. Rev ustal. Gaara otvoril oči a odkryl si uši. Cítil v sebe tú temnotu. Opäť. Nechápavo sa pozrel na vyčerpanú Tsunade.
,,Je mi to ľúto Gaara. Shukaku je až príliš silný."
Gaara zosmutnel.
,,Potlačila si aspoň jeho moc?" spýtal sa.
,,Nie. Neviem ako ti pomôcť."
Gaara sa chytil za hlavu. Zaťal päste a udrel do steny.
,,Do frasa... Do frasa! Nemôže to takto skončiť! Musí byť ešte nejaký spôsob!" kričal.
,,Príď zase zajtra, skúsim niečo vymyslieť." Upokojovala ho.
,,Aj tak ti ďakujem." Gaara silno treskol dverami. Snažil sa čo najrýchlejšie dostať zo základne preč...

Keď sa Sakura vracala domov, Gaara už stal pri jej dome. Vyzeral dosť skleslo.
,,Nečakala som, že tu budeš tak rýchlo." Riekla a usmiala sa na neho. On jej úsmev neopätoval. Iba nemo hľadel do zeme.
,,Hm..." zahundral.
,,Gaara, povedz mi prosím čo ti je?" Sakura mu položila ruku na rameno. Tentoraz mu v očiach videla hnev.
,,Nič mi nie je." Odfrkol.
,,Vidím na tebe, že..."
,,Nič mi do riti nie je! Staraj sa o svoje problémy!" Hneď čo to povedal, to chcel aj vziať späť. Jeho výraz sa zmenil na smutný. Sakura stiahla ruku z jeho ramena a vystrašene sa na neho pozerala.
,,Prepáč mi to. Nechcel som na teba kričať. Ale neprajem si aby si sa mi starala do mojich záležitostí."
,,A ty sa do mojich môžeš? Nechcela som aby si riešil moje problémy!" povedala.
,,Lenže ja ti viem pomôcť. Ty by si mne nedokázala. Nikto mi nedokáže pomôcť."
,,Ako to môžeš vedieť? Keď mi povieš čo je vo veci určite niečo vymyslíme."
,,Nie, Sakura. Nerieš to prosím ťa."
Sakura zostala stáť oproti Gaarovi ešte dlhú chvíľu. Potom mlčky otvorila dvere.

,,Premýšľal si niekedy nad podstatou života?" spýtala sa ho Sakura, keď opäť sedeli v pyžame na balkóne a pili čaj.
,,Veľakrát."
,,Mám pocit, že tú podstatu neviem nájsť."
,,Mám to podobné. Možno raz príde k tebe sama. Alebo ju budeš musieť nájsť."
,,Tiež ju nevieš nájsť?"
,,Momentálne to neriešim. Jediné čo mám za úlohu je dožiť tento život. Spraviť čo najviac dobrých vecí. Chcem umrieť s tým, že som bol užitočný."
,,Strašíš ma tými slovami o smrti. Nemám rada smrť."
,,Prepáč. Ale každý raz zomrieme. Niekto skôr, niekto neskôr."
Sakura si iba nahlas povzdychla a položila svoj čaj vedľa Gaarovho.
,,Chcem vrátiť čas." Klesla Sakura.
,,Nepremýšľaj nad tým. Nevrátiš ho. Asi to takto má byť."
,,Má to svoje výhody aj nevýhody."
,,Všetko na svete má svoje plus a mínus. Horšie je, že tie negatíva si niekedy nevieme pripustiť."
,,Nikdy by ma nenapadlo, že sa niekedy zverím práve tebe." Usmiala sa.
,,Asi to tak má byť. Život je nevyspytateľný."
,,Mám pocit, že si asi jediný, ktorý mi teraz rozumie."
,,Zažil som toľko bolesti, že sa nedá neporozumieť ti."
Stretli sa im pohľady.
,,Chcem ťa tej bolesti ušetriť. Som si istý, že ti viem pomôcť."
,,Ja ti chcem tiež pomôcť Gaara. Len... Povedz mi čo ťa trápi." Gaarov sa výraz sa opäť zmenil na nahnevaný.
,,Prosil som ťa, aby si to neriešila."
Sakura sklopila zrak.
,,Prepáč." Ospravedlnila sa. Vnútri ju dráždila hrozná zvedavosť.
,,To nič."
Opäť sa im stretli pohľady. Gaara ju pohladil po vlasoch.
,,Už ti niekto povedal, že si krásna?" riekol. Sakure sa okamžite vybavil moment kedy to počula od Ruigu. Potešilo ju, že sa páči práve Gaarovi.
,,Páčiš sa mi už od nášho zbierania hríbov. Nikdy by som nepovedala, že z teba vyrastie tak sympatický muž." Povedala Sakura a cítila ako sa červená.
,,Ty si bola nádherná odjakživa. Rád som sa na teba díval, aj na skúškach."
Sakura sa cítila ako pobláznená tínedžerka.
,,Dobre... Takže sme si vyznali naše pocity." Zasmiala sa. Gaara sa zasmial tiež.
,,Priznám sa ti. Na prvých skúškach som od teba opisoval." Zatváril sa nevinne.
,,Ako to? Sedel si odo mňa ďaleko." Nechápala.
,,Jutsu tretieho oka." Žmurkol na ňu.
,,Divím sa, že ťa nečapli." Jemne do neho šťuchla a obaja sa rozosmiali. Sakuru prepadla nostalgia.
,,Bola som strašne zamilovaná do Sasukeho." Zaspomínala.
,,Viem, bolo to na tebe dosť vidno."
,,Hrozne ma sklamalo keď odišiel s Orochimarom."
,,Mňa to dosť prekvapilo. A čo Naruto? Stále chce byť Hokage?"
,,Básni o tom celé dni. Je to také číslo. Ale vždy vie prekvapiť a ohúriť. Verím, že raz z neho bude Hokage."
,,Viem, veľmi rád sa predvádza."
Opäť mlčali. Gaara priložil dlaň k jej líci.
,,Ochránim ťa Sakura. Vždy ťa budem chrániť."

Yellow Moon 22.

19. února 2016 v 18:11 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Ďalšie zlé ráno. Kŕč v bruchu sa snáď nedal ani znášať. Bolesť jej prúdila telom. Chcela by sa aspoň nachvíľu uvoľniť. Cestou do roboty sa jej nestalo nič nezvyčajné. V práci ju akurát zvozila šéfka, že jej spí na pracovisku. Odporučila jej nejaké lieky na spanie a zvyšok šichty ju nechala tak. Prebralo ju až keď sa k nej dostavila Tsunade.
,,Preboha, vyzeráš hrozne." Zarazila sa Tsunade.
,,Deje sa niečo?" nechápala Sakura.
,,Gaara povedal, že má o teba strach." Ten hajzel, určite jej všetko vytáral.
,,Čo všetko povedal?"
,,Povedal iba, že sa o teba bojí. A už chápem prečo. Stále sa trápiš kvôli Ruigovi?"
,,Asi..."
,,Rada by som ti pomohla. Ale jutsu na psychickú bolesť nepoznám."
,,Na to treba čas, nie jutsu."

Po robote si zaniesla domov tašku a rýchlo šla k jazeru. Nevedela prečo, ale chcela vidieť Gaaru. Našťastie tam sedel a pozoroval jazero.
,,Gaara?" zašeptala. Gaara sa otočil a široko sa usmial.
,,Prisadni si." Posunul sa. Sakura si poslušne sadla.
,,Dnes bola za mnou Tsunade." Začala.
,,A?"
,,Prosím ťa nabudúce jej nič o mne nevrav. Nechcem aby sa plietla do mojich starostí."
,,Chcel som len aby ti pomohla."
,,Pomôže mi len to keď si všetky moje city a problémy necháš pre seba dobre?"
,,Fajn."
Opäť mlčali. Slnko začalo zapadať. Ozval sa známy kŕč v žalúdku. Sakura si jemne pohladila brucho.
,,Spala si v noci?" spýtal sa.
,,Ani nie. Ale dnes som na to dostala tabletky." Gaara sa zamračil.
,,Neber to svinstvo. Vyliečiť sa dá aj bez nich."
,,A ako? Mám začať jesť nejaké byliny?"
Gaara sa zadíval na zapadajúce slnko.
,,Keď moji súrodenci nevedeli spať, vyliečil som ich dotykom. Neviem ako. Možno je to dar od Boha. Keď som sa na to sústredil dokázal som ich uspať."
Sakura neveriacky pokrútila hlavou. Je to divné. Vstala z lavičky.
,,Musím už ísť."
,,Pôjdem ťa..."
,,Nie, vďaka. Chcem byť sama." Skočila mu do reči.
,,Povedal som niečo?"
,,Nie. Chcem byť len sama. Maj sa." Sakura odkráčala domov. Gaara sa ostal za ňou dívať až kým nezmizla za domami.

Noc bola pekelná. Ani nachvíľu nezavrela oka. Popadli ju depresie. Z liekov jej bolo akurát tak na vracanie. Neustále si premietala svoju budúcnosť. Ako to asi ďalej pôjde? Ubiehali minúty, hodiny. Vliekli sa tak pomaly. Ráno mala pocit, že asi ani nevstane do roboty. Bola neskutočne vyčerpaná. V tom dostala šialený nápad. Nemohla sa dočkať kým jej skončí šichta. Dnes schválne nepotiahla nadčasy. Rýchlo sa ponáhľala domov a potom k jazeru. Na jej sklamanie tam ale Gaara nesedel. Možno príde neskôr. Sedela tam asi hodinu. Keď už chcela ísť domov začula za sebou známy hlas.
,,Opäť sme sa tu stretli." Gaara. Pribehla k nemu a pozrela sa mu hlboko do očí. V jej očiach sa leskol strach a zúfalstvo.
,,Pomôžeš mi?" spýtala sa.
,,S hocičím."
,,Vylieč ma z tej nespavosti. Zabi vo mne tú bolesť, prosím. Prespi dnes v noci u mňa." Nikdy by jej nenapadlo, že si ho pozve k sebe tak skoro. Ale je to predsa v rámci liečby. Gaara sa na ňu prekvapene pozrel.
,,Ako si praješ."
,,Takto už ďalej nemôžem fungovať."
,,Chápem, urobím čo je v mojich silách."
Sakure sa v očiach zaleskli slzy.
,,Myslela som, že si poradím aj sama."
,,Bola si silná až pridlho."
,,Z tých liekov mi je zle."
,,Lieky sú zlé."
Cestou k Sakure obaja zaryto mlčali. Ak sa jej v túto noc dopraje spánku, bude to úžasné. Prišlo jej, že Gaara kráča ešte viac skleslo než inokedy.
,,Hm, stále vravím iba o sebe. Povedz mi niečo aj ty. Príde mi, že ťa niečo trápi." Riekla. Gaara chvíľu nereagoval. Potom pozdvihol hlavu a povzdychol si.
,,Ja som v poriadku, len trocha vyčerpaný." Usmial sa. Videla, že je to falošný úsmev, ale nechala ho tak.
,,Nech sa deje čokoľvek asi sa o tom nechceš baviť. Nechám to teda."
Gaara neodpovedal. Iba mlčky kráčal popri nej. Keď otvárala dvere triasli sa jej ruky. Prvýkrát tu má nejakého iného chlapa. Prepadla ju nervozita. Zahnala ju myšlienkou, že Ruiga navždy odišiel a ona si môže robiť čo chce.
,,Máš to tu dosť útulné." Povedal.
,,Chcela by som si nájsť niečo iné. Niečo čo by mi nepripomínalo Ruigu."
Gaara si všimol prázdnych rámčekov zavesených na stene.
,,Tam boli určite vaše fotky, však?" ukázal na ne.
,,Presne tak. Zvesila som ich a spálila. Tak ako aj pár jeho vecí čo tu nechal."
,,Prečo odišiel?"
,,Ja neviem. Túto otázku si kladiem každý deň. Všetko bolo fajn. A raz ráno som našla na stole lístok, že odchádza. Odvtedy prežívam vnútorný teror." Sakura si skleslo sadla na stoličku..
,,Nikdy ťa nenapadlo ísť ho hľadať?"
,,Napadlo. Ale nemôžem tu nechať byt a prácu."
,,Možno ti pomôžem vyliečiť aj tvoj vnútorný teror. Pokúsim sa o to."
,,Gaara, ja sa potrebujem hlavne konečne vyspať. Inak ma určite vyhodia z práce."

Sakura si na seba vzala biele pyžamo. Večne spáva v nočnej košeli ale pred Gaarom si ju netrúfa dať. Gaara mal na sebe voľné čierne tričko a červené tepláky. Sedel na okne a sledoval okolie. Bolo zaujímavé vidieť ho takto.
,,Dáš si... ehm... šalviový čaj?" spýtala sa ho Sakura.
,,Rád." Usmial sa.
O pol hodinu už sedeli na balkóne a pili čaj. Sakura sa uvelebila v pohodlnej dlhej sedačke. Sledovali čo sa deje v bytovke oproti.
,,Mali by si zatiahnuť žalúzie. To im nenapadne, že ich niekto sleduje?" zvraštila tvár Sakura.
,,Asi nie."
Sakura do pila svoj čaj a natočila sa ku Gaarovi.
,,Povedz keď budeš pripravený."
Gaara odložil svoju šálku na neďaleký stolík.
,,Ja som pripravený."
Sakura trocha znervóznela. Ale verila mu. Verila, že ju zbaví toho utrpenia. Nachvíľu sa stratila v jeho žiarivých očiach. Jemne zdvihol ruku a opatrne ju položil na jej líce. Zavrela oči. Z jeho dotyku sálal neskutočný pokoj. Pohladila ruku na jej líci a nechala sa tým unášať. Cítila ako sa jej kŕč stráca a strieda ho jemné vzrušenie. Celým jej telom sa rozlial pocit bezpečia a príjemná únava. V mysli sa jej stále vynárali Gaarove oči. Cítila na sebe jeho pohľad. Cítila tú energiu, ktorá prúdila z jeho dotyku...

Strhla sa zo sna uprostred noci. Snažila sa lapiť dych, pot jej tiekol po čele. Gaara sedel na stoličke oproti nej a pozoroval ju.
,,Čo- čo sa stalo?" vyzvedala.
,,Zaspala si. Tak som ťa odniesol do postele." Sakura tomu nemohla uveriť. Naozaj zaspala? So slzami v očiach sa posadila na posteľ.
,,Mala som zlý sen. Asi už nezaspím. Myslela som, že budem spať celú noc." Gaara vstal zo stoličky a čupol si pred ňu. Chytil ju za obe ruky.
,,Chceš sa rozprávať o tom sne?" navrhol. Sakura nachvíľu váhala.
,,Niekoľkokrát sa mi už snívalo, že vidím Ruigu s nožom v ruke. A chce ma zabiť. Nezdá sa mi vlastne ako Ruiga. V Ruigovom pohľade nikdy nebolo nič zlého."
Gaara si nahlas povzdychol. Chvíľu mlčal.
,,Nespala si preto, lebo tvoja psychika je na tom dosť zle. Musel by som ťa liečiť dlhšie."
,,Ako dlho?"
,,Pokiaľ by si nezačala zase sama spávať." Sakura nejaký čas premýšľala.
,,Chcela by som aby si ma vyliečil, ale nemám ti čo ponúknuť nemám moc peňazí." Riekla.
,,Žiadne peniaze nechcem. Jediné čo chcem je aby si bola v poriadku." Sakure sa po líci skotúľala slza.
,,Ďakujem ti, Gaara. Moc to pre mňa znamená."
Gaara jej opäť priložil dlaň na jej bledé líce.
,,Teraz sa hlavne pokús zaspať..."

Yellow Moon 21.

19. února 2016 v 18:10 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
,,Neviem ani opísať ako si sa zmenil." Zaštebotala Sakura keď už bol košík plný. Gaara sa iba letmo usmial. Večne bol tichý a uzavretý. Kráčali po vyšliapanom chodníku do Listovej. Gaara stále na chrbte nosil "nádobu" plnú piesku. Ako celé roky. Pamätala si ho zo skúšok. Vždy stál v úzadí a nemo sa díval. Občas mu pomáhala aj s liečením. Bolo je ho ľúto keď ho po boji našla s popraskanou tvárou. Raz s ním aj ona musela zažiť súboj. Je naozaj silný. Aj ten démon v ňom. Shukaku. Keď ho Shukaku ovládne, nie je to ten tichý Gaara. Je to zrazu agresívne monštrum. Čo jej navždy zostalo v pamäti boli jeho žiarivé modré oči. A jeho techniky. Vie z piesku vytvárať rôzne obrazy, vie sa ním ochrániť, vie s ním bojovať.
,,Vidím, že si stále dosť tichý." Prerušila trápne ticho.
,,Som taká povaha." Riekol a uprene hľadel pred seba.
,,Chystáš za Tsunade? Na koľko si sem prišiel?" tušila, že ho budú také otázky otravovať ale skúsila to. Gaara sklopil zrak a nahodil znechutený výraz.
,,Áno, chystám sa ju nájsť. Zostanem tu podľa potreby." Náhle sa trocha pousmial aby si Sakura nepomyslela, že je suchár.
,,Ja bývam na kraji dediny. Je tam dosť pokojne." Sakura už nevedela čo má blabotať aby medzi nimi neostalo ticho.
,,Presťahovali ste sa? Pokiaľ viem bývala si neďaleko Tsunadinho sídla."
,,Odsťahovala som sa od rodičov." Ach jáj. Gaara sa dotkol dosť citlivej témy.
,,Odvážny krok."
,,Vlastne... Najprv som bývala s Ruigom."
,,Dopočul som, že pomohol zachrániť Listovú. Nečakal som, že ste si až takí blízki."
,,Boli sme do seba zamilovaní. Teda ja som asi stále. Pred pár mesiacmi odišiel. Nechal ma tu a ja musím zvládať utiahnuť nájom."
,,To je mi ľúto."
Blížili sa k Listovej. Ostatok cesty boli obaja potichu. Stráž Gaaru prebodávala pohľadom.
,,Tsunade je tým smerom." Sakura ukázala vpravo.
,,Ja k nej trafím, neboj sa. Najprv ťa chcem vyprevadiť." Gaara stisol pevnejšie košík s hríbmi.
,,Nemusíš, ja trafím. Džentlmen." Zachichotala sa.
,,Slušnosť káže krásnu dámu vyprevadiť až k domu. Aby ju niekto neuniesol." Gaara sa jej urodzene poklonil. Sakura sa nahlas zasmiala.
,,Ako požadujete, pán Kage." Venovala mu sladký úsmev. On jej ho opätoval.
,,Tak, tuto bývam." Riekla Sakura keď zastali pred neveľkým domčekom. ,,Žiadny luxus ale dá sa tu žiť. Chceš ísť ďalej?"
,,Džentlmen ako ja sa nehrabe dáme do domu, pokiaľ po tom veľmi netúži." Gaara na ňu šibalsky žmurkol. Opäť sa zasmiala.
,,Nepamätám sa kedy som sa naposledy smiala." Vďačne si od neho vzala košík s hríbmi.
,,Tak sa teda rozlúčime." Povedal Gaara.
,,Ďakujem ti." Usmiala sa.
,,Uvidíme sa ešte?"
,,Gaara ja... Ja neviem. Ja som ešte stále zničená z Ruigu. Nemám chuť sa s niekým stretávať."
,,Chápem ťa. Ale ak by si si to rozmyslela som k dispozícií."
,,Dobre." Sakura za sebou jemne zavrela dvere. Košík hodila na zem a sadla si na stoličku. Gaara sa jej naozaj páčil. Zmenil sa. Ale jej srdce stále plakalo za Ruigom. Zvyšok dňa presedela pri okne. Dúfala, že sa stane nejaký zázrak a ona bude zase šťastná.
,,Vráť sa Ruiga." Zašeptala. No túto prosbu nikto nezapočuje. A už vôbec nesplní.

Ráno vstávala opäť s bolesťou v oblasti hrude a stiahnutým žalúdkom. Ten kŕč v jej bruchu nemohol povoliť. Najviac bolel keď si spomenula na Ruigu. V kúpelni sa snažila zamaskovať kruhy pod očami. Ako každé ráno nič nezjedla, vzala si tašku a odišla do roboty.
,,Príšerne si schudla." Podotkla Hinata keď si na obede sadla k Sakure.
,,Neboj sa, rýchlo priberiem." Odfrkla Sakura.
,,Ani nie keď sa s tým jedlom iba hráš."
Sakura odhodila lyžičku nabok a nahlas povzdychla.
,,Gaara prišiel do Listovej." Rýchlo zmenila tému Hinata.
,,Ja viem."
,,Z kade?"
,,Včera som ho stretla."

Sakura dnes ťahala nadčas. Keď odchádzala, slnko zapadalo. Celý svet sa sfarbil do oranžova. Domov ísť ešte nechcela. Pomalým krokom odkráčala k neďalekému jazeru. Sadla si na starú lavičku, na ktorej sedávala aj s Ruigom. Slnko sa pomaly strácalo za horami. V hrudníku ju zabolelo a jej kŕč sa znásobil. Zastonala a chytila sa za brucho. Zasrané city. Debilná láska.
,,Si v poriadku?" Sakura zo sebou prudko trhla. Pri nej stál Gaara.
,,Som." Odfrkla a zadívala sa do zeme. Gaara sa pri ňu posadil.
,,Náhoda, že si tu. Rád tu sedávam a pozerám na západ."
,,Ja a Ruiga sme tu sedávali dosť často." Kŕč v jej bruchu začal zase bolieť. Vystrúhala bolestnú grimasu. Gaara ju pohladil po chrbte.
,,Upokoj sa. Bolí ťa niečo?" vyzvedal.
,,Od Ruigovho odchodu mám v bruchu hrozný kŕč. Bolieva ma srdce. Strašne ma to zasiahlo. Opustil ma. Len tak. Zrazu... Bol proste preč. Mám v sebe toľko otázok." Sakure začali po tvári tiecť slzy. Nemala problém sa otvoriť pred Gaarom. Verila mu.
,,Chápem. Tvoj smútok ti spôsobuje bolesti."
Sakura prikývla. Začala nahlas vzlykať.
,,Už ma nebaví plakať, ale vždy to zo mňa proste vyletí. Neviem zadržať slzy." Sakura si dlaňami zakryla tvár a nahlas plakala. Gaara si ju k sebe pritúlil.
,,Svet nie je fér. A nikdy fér nebude. Nad niektorými situáciami sa povznášame dlhšie." Upokojoval ju.
,,Kedy to už skončí?" Sakura sa k nemu pritlačila bližšie.
,,Raz určite..."
Keď sa Sakure trocha uľavilo odtlačila sa od Gaaru.
,,Ďakujem, že si ma vypočul. Je mi o niečo lepšie." Usmiala sa.
,,To som rád. Ale radšej budem keď ti bude úplne dobre."
,,Kde si ubytovaný?" vyzvedala.
,,Nikde."
,,Prečo? Kde budeš spať?" Sakura nahodila starostlivý pohľad.
,,Ja nespím, zabudla si?"
,,Myslela som, že sú to len drby."
,,Nie sú. Nespím, lebo by počas spánku Shukaku rozožral moju osobnosť. Spím len občas, za pomoci špeciálneho jutsu."
,,Nechýba ti ten spánok?"
,,Ani nie. Viem s tým žiť."
,,A čo chceš robiť celú noc keď nie spať?"
,,Čakať na východ slnka. V noci to nie je zlé. Je to čas kde je snáď všade pokoj. Mám rád nočný pokoj."
Sakure napadlo pozvať ho k sebe, ale tú myšlienku okamžite zavrhla.
,,Čakala by som tu s tebou, ale ráno ma čaká práca."
,,Vedieš tvrdý život. Rád by som ti pomohol."
,,Nepotrebujem pomoc. Výplata mi stačí na nájom a na jedlo. Tvrdá situácia naučí človeka uskromniť sa."
,,A čo misie? Tie nedostávaš?"
,,Tsunade vie, že v zdravotnom stredisku dostanem viac. Tak ma vyškrtla. Už nie som ninja. Som zdravotníčka. Normálny pracujúci človek."
,,Nechýba ti to?"
,,Ani nie. Takto mi to vyhovuje. A čo ty a Piesočná? Aké to je mať všetkých pod palcom?"
,,Náročné. Nemáš mi čo závidieť."
Sedeli tam bez slova a čakali kým slnko úplne zapadne a začnú sa objavovať prvé hviezdy.
,,Nemám rada keď sa deň končí." Hlesla Sakura.
,,Prečo?"
,,Keď je deň mám ako tak energiu. Ale keď príde noc je to peklo. Väčšinu ani nespím. Dosť mi chýba spánok. A keď zaspím snívajú sa mi zlé sny. A keď sa zobudím opäť to bolí. Niekedy by som chcela spať navždy."
,,Keby máš čoskoro naozaj zomrieť, nehovorila by si takto."
,,Ja viem..."
Na oblohe žiarilo tisíce hviezd. Kŕč v bruchu jej aspoň trocha povolil.
,,Mala by som už ísť." Vstala.
,,Odprevadím ťa."
,,To nie je nutné."
,,Aj tak nemám čo robiť celú noc."
Sakura sa na neho jemne usmiala. Gaara sa k nej pridal spolu kráčali domov...

Kam dál