Říjen 2015

Talking Tom (pokus o creepy poviedku)

29. října 2015 v 22:01 | Bibi Shagrath |  Poviedky
Dostal som konečne nový mobil. Bol som veľmi rád, pretože ten starý stál za hovno. Hneď ako som ho zapol zaznela príjemná znelka, ako v každom mobile keď sa zapne. Vyplnil som v Google+ svoje údaje a nainštaloval si základné veci ako Facebook, Youtube a Messenger. Keď som všetko vybavil rozhodol som sa, že si stiahnem aj zopár hier. Stiahol som nejakú strielačku a závody. Listoval som pomedzi herné novinky. Našiel som hru My Talking Tom. Dočítal som sa, že v tej hre ide o to aby som sa staral o kocúra Toma. Kŕmiť ho, hrať sa s ním, ukladať ho spať a obliekať. Povedal som si prečo nie a stiahol ju.

Keď sa stiahla spustil som ju. Na začiatku sa zobrazil malý rozkošný šedý kocúr. Mal som mu dať meno. Do políčka som naťukal iba Tom. Moc nemám talent na mená. Dole sa objavili štyri červené kruhy. V prvom smajlík, v druhom príbor, v treťom záchod a vo štvrtom mesiačik. Keď som ťukol na príbor objavil som sa v kuchyni. Tam som mal dať Tomíkovi najesť. Nakŕmil som ho kruh sa zafarbil na zeleno. Keď som ťukol na záchod Tomík vykonal v kúpeľni...svoju potrebu. Na smajlíku som sa objavil v miestnosti s telkou. Tam som s ním hral hry aby bol šťastný a mal náladu. Na mesiačiku som ho zase uložil do postele. Zaujímavé. Mal som svoje virtuálne zvieratko, ktoré dokonca zachytávalo čo poviem a opakovalo to. Za mince som mu kupoval jedlo a prípadne nejaké oblečenie. Postupne sa Tomík posúval o level vyššie. Za 10 min už bol zrazu level 5. Vždy keď niečo potreboval tak mi vyskočilo upozornenie. Takto to šlo asi týždeň. S Tomíkom som sa furt hral a staral sa o neho.

Lenže nie som typ čo furt sedí za telefónom. Mal som dosť školy a rád som chodil von. S Tomíkom som sa už toľko nehral ale keď potreboval nakŕmiť tak som ho nakŕmil. Časom som začal upozornenia ignorovať a išiel na Tomíka len raz za čas. Pohral som sa s ním, nakŕmil ho a uložil spať a potom som sa už nezaujímal. Prišli aj dni kedy som ho len nakŕmil, dal ho na wc a uložil spať. Nehral som sa s ním. Nepokladal som to za potrebné je to len aplikácia.

V jeden večer mi prišlo na mobil upozornenie od Tomíka s textom: " Mám depku poď sa už do riti so mnou hrať."
Nechápal som. Takto by sa Tomík asi nemal správať. Pohral som sa s Tomíkom a dal ho spať. O dva dni som na to divné upozornenie zabudol. Raz večer som jedol pri telke. Zapípalo mi upozornenie. Bolo od Tomíka. No to čo v ňom bolo ma trocha zaskočilo. Bol tam text: " Dúfam si to jedlo vychutnáš ty prasa. Ja som nežral už dva dni."
Zdesene som spustil Tomíka. Milo sa na mňa usmieval ako vždy. Povedal som si, že to ďalej takto nejde. Odinštaloval som Tomíka.

Ráno ma zobudilo upozornenie. Dosť som znervóznel keď som uvidel, že je od Tomíka. Stálo v ňom: "Ako by sa ti páčilo keby si hladný a mama ťa proste odinštaluje?"
Spanikáril som. Toto je dosť zvrátený žart.
Poobede som dostal ďalšie upozornenie: "Tak ty si si to nerozmyslel? Fajn, zaplatíš."
Okamžite som vypol mobil. Radšej som si prehodil kartu do toho starého mobilu.

O niekoľko dní som sa dostal do hrozných depresí. Nikto nevedel ako mi pomôcť.

Rodičia ma zrazu začali ignorovať. Chcem si spraviť jesť ale niečo mi nedovolí ísť do chladničky. Už asi dve noci som nespal.

Nemôžem sa vôbec hýbať. Nemôžem sa najesť ani ísť na wc. Ani spať. Dokonca ani hovoriť.

Ďalšie ráno som sa mohol hýbať. Išiel som na wc a dole ma čakali raňajky. Rodičia boli v práci. Dokonca som aj dobre vyspal.

Zase sa nemôžem hýbať. Som hrozne hladný a chce sa mi na wc ale nemôžem.

Na ďalší deň som sa opäť mohol hýbať. Našiel som si v mobile upozornenie od Tomíka.
,,Budem ťa zanedbávať ako aj ty mňa. Až pokiaľ nezhniješ."

A tiahne sa to doteraz. Už som týždeň nič nejedol. Celé dni ležím nehybne v posteli a znášam hrozné bolesti. Nedá sa to vydržať.

Chcem zomrieť...

Nápadík!

29. října 2015 v 14:56 | Bibi Shagrath |  Bibi Shagrath
V tento dnešný krásny deň ma napadol zaujímavý nápad. Možno sa ujme, možno nie.

Ide o to, že pravidelne hrávam logické hry. No viete, také kde hľadáte objekty a také blbostičky. A v niektorých sú neskutočne zaujímavé príbehy. Také zaujímavé, že by som ich mohla pretransformovať do príbehov a dať sem na blog. Bola by som rada, keby ste sa k tomu vyjadrili dole do komentíku. Síce bude dosť dlho trvať kým pridám jeden príbeh ale dúfam to bude stať za to. :)

Ak by som sa rozhodla to zrealizovať, môžete sa tešiť na:

Margrave: Kováčova dcéra

Margrave: Prekliatie prelomeného srdca (asi približný preklad keď tak ma opravte.)

Sacra Terra: Anjelská noc...

Yellow Moon 14.

27. října 2015 v 21:48 | Bibi Satanista |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Našli ich. Jigu aj Rengu. Tsunade sa sebavedome rozbehla až k nim.
,,Som Tsunade. Hokage z Listovej. Za nechutné vraždy a podvody vás oboch zatýkam." začala.
,,Také jednoduché to nebude." zasmial sa Renga.
,,Hlavne nie s touto skupinkou detí." Jiga ukázal na ninjov čo prišli s Tsunade.
,,Nezničíte Listovú! Nedovolím to! Možno vyzeráme ako deti a spolu toho dokážeme veľa!" ozval sa Chouji. Sakura mala na jazyku jedinú otázku. Bála sa ju vysloviť.
,,Presne! Rozdrtíme vás!" kričal Naruto.
,,Čo je s Ruigom?!" odhodlala sa Sakura. Jiga a Renga sa iba zákerne usmiali.
,,Ten už má všetko za sebou." povedal Jiga a pozrel sa smerom ku kope veľkých skál.
,,To-to nie je možné." Sakura cítila ako sa jej trasú kolená. Padla na zem. A potom len tma.

Videla sa ako sedí pred chatou. Slnko jej ohrievalo tvár. Ruiga sedel pri nej a tiež si vychutnával teplé ráno. Sakura cítila nesmierny pokoj. Toto je život po ktorom vždy túžila. Premitla si moment keď sa s ním prvýkrát stretla. Moment keď su prvýkrát pobozkal, alebo prvé milovanie. Všetky tie krásne slová. Stromy. Stromy s rúžovými listami. Rúžové ako jej vlasy. Jeho smiech. Jej smiech. Láska. Pocit viny, že mu nepovedala, že ho tiež miluje.
,,Sakura! Vnímaj! Vstávaj!" začula hlas, ktorý pomaly silnel. Otvorila oči. Nad ňou sedela Hinata. Potom sa pridala Tsunade.
,,Preboha Sakura!" začula Naruta.
,,Čo sa stalo?" spýtala sa.
,,Omdlela si."
A vtedy si všetko uvedomila.
,,Takže do nebol len sen?" do očí sa jej hrnuli slzy.
,,Je mi to strašne ľúto." ľutovala ju Hinata.
,,Jiga je pod väzbou. Podarilo sa nám ho poraziť zatiaľ čo si bola v bezvedomí. Renga niekde utiekol." poučila ju Tsunade.
,,Oni zabili Ruigu." vzlykala Sakura.
,,Zaslúžil si to." podotkla Tsunade.
,,Nezaslúžil! Zomrel preto lebo nás chcel zachrániť!" obraňovala ho Sakura.
,,Presne! Chcel len ochrániť Listovú!" pridal sa Naruto.
Tsunade mlčala. Možno to naozaj prehnala. Sakura pomaly vstala. Prišla k hromade skál a kľakla si.
,,Bože, zachráň jeho dušu." povzdychla. Na to sa strašne rozplakala. Hinata pribehla k nej a pevne ju objala.
,,Aké dojímavé." Za Sakurou a Hinatou sa objavil Renga.
,,Jigu ste možno skolili ale so mnou to bude ťažšie."
Naruto chytil nervy a rozbehol sa k Rengovi. Použil klonové jutsu a "roznásobil sa". Každí klon hodil po Rengovi aspoň dva kunaje. Renga sa ale obránil ľadovým štítom, z ktorého potom vytvoril pálivé svetelné lúče. Lúče zničili všetky Narutove klony a trocha mu poranili ruku. Tsunade na neho skúšala svoje najlepšie techniky ale jeho lúče všetko premohli. Chouji sa nafúkol ako balón. Narástil do podivuhodných rozmerov a plnou rýchlosťou sa odkotúlal k Rengovi. Renga opäť použil ľadový štít a odrazil útok. Chouji skončil ja zemi v bolestiach. Shikamarua sa pokúsil tiež zraniť lúčmi. V tom Sakura dostala nápad. Tento hajzel zabil jej Ruigu. Zaplatí za to. Keď sa lúče približovali k Shikamaruovi, Sakura postavila pred neho a čelenkou odrazila lúč. Šikovný nápad. Lúč z čelenky sa dostal k Rengovmu ramenu a dosť vážne ho poranil. S krikom padol na zem. Sakura vytiahla kunaj a rozbehla sa k nemu.
,,Tak poď. Zabi ma." kázal jej Renga.
,,Zabijem! Ty si zabil Ruigu! Si bezcitný hajzel! Prečo si ho nenechal jednoducho žiť jeho život?!" Sakura držala kunaj pri jeho krku.
,,Sakura prestaň! To, že ho zabiješ ti Ruigu nevráti!" presviedčala ju Hinata.
,,Ja viem nič mi ho nevráti..."
Renga cítil, že jeho život bola jedna veľká chyba.
,,Môžem ti Ruigu vrátiť. Pod jednou podmienkou." začal Renga.
,,Vrátiť? Ako?" vyzvedala Sakura.
,,My bratia sme mali jedno tajomstvo. Máme totiž schopnosť darovať jeden druhému život. Vzdám sa toho svojho a darujem ho Ruigovi. Pod jednou podmienkou."
,,Akou?"
,,Žiadam o odpustenie. Keď budem stáť pred Božím súdom, nechcem aby ma úplne odvrhli. Som si vedomý svojich hriechov. A žiadam o odpustenie. Nechcem už pokračovať v tomto živote. Obetujem sa pre Ruigu. Pretože sa dokázal zmeniť. A dotiahne to."
,,Odpustíme ti. Len mi vráť Ruigu."
Renga sa spokojne usmial.
,,Bol som zlý. Veľmi zlý..." z oka mu vytiekla slza. Zovrel päsť. Zavrel oči a zamrmlal si nejakú formulku. A potom to prišlo. Smrť. Renga daroval svoj život. A tým sa aj vykúpil. Sakura napäto očakávala čo sa bude ďalej diať. Z hromady skál sa ozval divný zvuk. Ako keby sa niekto vyhrabáva von. A v tom ho uvidela. Ruiga... <3

Yellow Moon 12.

25. října 2015 v 16:13 | Bibi Satanista |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Ruiga bežal ku kamennej hore. Vedel, že tam budú. Vždy si tam dávali stretávky. Musí ich zastaviť. Kvôli Sakure. A aj aby ukázal, že už nie je to čo predtým. Zastavil sa na jednom nižšom strome. Poobzeral sa. Mal pravdu. Hneď neďaleko sedeli Jiga a Renga a na niečom sa smiali. Bez sebamenšieho zaváhania Ruiga zoskočil zo stromu a rovno pred nich.
,,Ale pozrime sa!" zahlásil Jiga. Jiga je nechutné tlsté prasa s odporným smiechom. Ruiga ho nikdy nemal rád. Popravde ani Renga. Keď boli malý, nepriznávali sa za neho.
,,Odvolajte svojich ľudí od Listovej!" skríkol odhodlane Ruiga.
,,Ale isteže, nechceš k tomu aj ramen?" smial sa mu Renga.
,,Ó, Ruiga. Zmenil si oblečenie. Aj znaky z tváre si si zmyl." obzeral si ho Jiga.
,,Urobil som všetko preto, aby som už s vami nemal nič spoločné." zaťal päste Ruiga.
,,A teraz si nás sem prišiel presviedčať nech necháme Listovú tak?" usmial sa Renga.
,,Prišiel som si aj vybaviť nejaké účty."
Jiga a renga sa začali príšerne smiať. To Ruigu ešte viac rozčúlilo.
,,Chceš proti nám bojovať, Ruiga?"
,,Áno chcem."
,,Bez tvojich virgulí ti to pôjde ťažko." poznamenal Renga.
,,Máš vôbec nejakú zbraň?" spýtal sa ho Jiga.
,,Nie nemám." odpovedal. A vtedy mu doplo, že sa na nich chystal vlastne nepripravený.
,,Tak to bude ľahké." povedal Renga a vytasil ostrú lesknúcu katanu...

Sakura behala od jedného pacienta k druhému. Snažila sa čo najviac pomôcť. Zároveň netrpezlivo čakala, kým sa ostatní vrátia.
,,Sakura, poď!" volal ju Naruto. Vstala a rozbehla sa za ním. Pred bránou stál Shikamaru, Tsunade, Kakashi, Chouji, Hinata a Shino.
,,Cestou sem sme ich videli! Viem kde sú!" povedalChouji.
Sakure trochu zajásalo srdce.
,,Musíme ísť!" skríkla Tsunade. ,,Chouji veď nás!"
Chouji poslušne prikývol.
Všetcia rýchlo preskakovali zo stromu na strom. Sakura bola taká zvedavá, že skoro predbehla Choujiho. Riadila sa len inštinktom. Začal v nej narastať strach. Čo ak ju Ruiga naozaj oklamal?

Renga sa zahnal katanou. Ruiga sa šikovne uhol a odskočil.
Jiga po ňom hodil kunaje.
,,Suijinheki Jutsu!" Ruiga spojil pevne ruky a vyslovil jutsu. Okolo neho sa vytvorila vodná stena. Kunaje sa od nej odrazili a zmenili smer.
,,Šikovné! Ešte stále môžeš čerpať zo zeme vodu." pochválil ho Renga.
,,Nerob voloviny a vráť sa k nám! Zabudneme na to." navrhol mu Jiga.
,,Nikdy. Nikdy! Už nikdy nebudem ako vy! Predtým som bol bezcitný vrah. Teraz sa snažím chrániť. A dosiahnuť mier."
,,Čo máš z takéhoto života?" Renga schoval katanu.
,,Cítim sa lepšie. Chcem aby bola Listová v bezpečí."
,,Tak to sa nestane!" opäť sa zasmial Jiga.

Pre zvedavcov, takto nejako vyzerá Ruiga. Teda, takéko oblečenie a facepaint nosil keď bol ešte s bratmi. Pre viac obrázkov si ho hoďte do Googlu. :)

Yellow Moon 11.

25. října 2015 v 10:46 | Bibi Satanista |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Ráno sa zobudila pri Ruigovi, ktorý ešte pokojne spal. Premietla si včerajšok a na tvári sa jej vyčaril úsmev.
Vstala, spravila raňajky a čakala kým Ruiga vstane. Dnes podozrivo dlho spal. Znervózňovalo ju to.
,,Dobré ráno." povedal Ruiga keď sa konečne zdvihol z postele.
,,Aj tebe. Spravila som raňajky." zajasala Sakura.
Ich rozhovor prerušilo náruživé klopanie na dvere.
Bleskovo vstala a otvorila. Za nimi stál Naruto celý zadychčaný.
,,Sakura, musíš ísť okamžite do Listovej! Máme tam kopu zranených! Nemáme sa ako brániť ostatní ninjovia sú na ceste ale sú ešte ďaleko! Prosím ťa poď už!" panikáril Naruto.
,,Naruto pokoj! Čo sa deje?" ukľudňovala ho Sakura.
,,Jiga a Renga zaútočili! Plnou silou! Teraz sa útoky ukľudnili ale máme veľa zranených a Tsunade nedokáže sama chrániť celú Listovú. Čakáme na ostatních."
Keď to Ruiga počul okamžite si obliekol tričko a postavil sa pri Sakuru.
,,Zabijem ich! Oboch. Viem kde ich určite nájdem!" vykríkol Ruiga.
,,Mne je jedno ako si to vyriešite, ale Sakura, prídi čo najrýchlejšie!" Naruto sa rozbehol preč.
,,Ruiga nikam nejdeš! Pôjdeš so mnou!" kázala mu Sakura.
,,Nie. Musím ich udržať od Listovej čo najďalej!"
,,Nie..." Sakura sa mu vrhla do náručia.
,,Neodchádzaj prosím. Konečne som ťa našla." vzlykala.
,,Ja sa vrátim sľubujem."
,,Oni ťa zabijú."
,,Ja sa vrátim. Neboj sa."
,,Prosím poď so mnou. Nemá to zmysel spolu ich porazíme."
,,Ja si musím s nimi vybaviť nejaké účty. Zastavím ich za každú cenu, pretože to má zmysel. Mám čo chrániť."
Sakura mlčala. On ju pobozkal na pery.
,,Milujem ťa." riekol a rozbehol sa hlbšie a hlbšie do lesa.
Sakura ostala v slzách. Rýchlo si vzala lekárničku a bežala do Listovej.

V Listovej robila čokoľvek aby pomohla zraneným. Všetko bolo hore nohami.
,,Sakura! Kde je Ruiga!"
Sakure sa zase nahrnuli do očí slzy.
,,Ja neviem. Naozaj neviem. Povedal, že sa ide pomstiť bratom. Určite ho zabijú!"
,,A ty si mu to uverila? Preboha! Myslela som, že máš viac rozumu." Tsunade nahodila sklamaný výraz.
,,Ja mu verím Tsunade! On by ma nezradil!" bránila sa Sakura
,,Spravila si poriadnu hlúposť! Naozaj poriadnu!"
,,Tsunade! Ja ho potrebujem zachrániť!"
,,To nepripadá v úvahu!"
,,Prosím!"
,,Nie! Ostatní tu budú čochvíľa. Pôjdeme hľadať Jigu a Rengu. A uvidíš, že s nimi bude aj Ruiga. Nie proti nim."
,,Chcem ísť s vami."
,,Tak poď aspoň sa presvedčíš na vlastné oči."
Tsunade odišla. Sakura ostala sama s jej bolesťou...

Bjorn Shagrath 9.

24. října 2015 v 10:08 | Bibi Satanista |  Bjorn Shagrath
,,Slender, môžeš na moment?" povedala som keď som pred sebou uvidela stáť Martina. Bledého a sklesnutého.
,,Jasné."
So Slenderom sme šli do kuchyne.
,,To si zo mňa robíš kozy alebo áno?" vyletela som na neho.
,,Kľud. Som tu domáci ale ja si nevyberám kto sa stane creepou. A každá creepa má právo dostať šancu začleniť sa." vysvetlil mi.
,,Ale nie tu!"
,,Neskoro. Už som ho prijal."
,,Ako si mohol?!"
,,Možno sa po smrti zmenil. Uvidíš."
,,Ja to vidieť nechcem! Dnes spím vonku!"
Od nervov som po dome hulákala nezmysly typu: "Spím v stane." "Choďte všetcia do mrdky". "Kde mám kurva cigy." a "Neukazuj sa mi na oči lebo zomreš druhýkrát."
Žralo ma to. Neskutočne ma to žralo. Zabijem zmrda čo mi zničil život a on sa tu objaví.
,,Pred smrťou som cítil hnev a chcel som sa len pomstiť! Ako aj ty!" kričal na mňa Martin.
,,Akože mne sa chceš pomstiť hej?" zazrela som na neho.
,,Presne."
,,Hej, brzdi káru frajer, to ja som sa pomstila tebe! Ty sa mi už nemáš ako! Vlastne áno! Už si sa mi pomstil tým, že budem mať každý deň na očiach tvoj hnusný xicht. Gratulujem, teraz pál do piče prosím."
,,A čo ak neodídem?"
Po jeho poslednej vete som od jedu skríkla na celý dom. Pri odchode von som drbla dvermi. Vonku som už mala rozložený stan. Celú noc som spala v stane.

Ráno som fajčila pred domom. Nervy ma už trocha prešli. Ale stále som tomu nemohla uveriť. Stiahla som cigaretu a šla dovnútra. Všetcia sedeli v kuchyni.
,,Ako sa spalo pod holým nebol?" spýtal sa martin so širokým úsmevom.
,,Nerozprávaj na mňa." odfrkla som a vzala si tanier s raňajkami, ktorý som si mienila zjesť v izbe.
,,Prečo nezješ raňajky s nami? Máš niečo proti nám?" opäť sa ozval Martin.
,,Povedala som ti, že máš držať pysk tak ho aj drž lebo ti ho zapchám!"
,,Aká drsná, haha. A čím asi?" vysmieval sa mi. To posral.
Prešla ma chuť na jedlo. Hodila som mu do xichtu tanier s jedlom.
,,Ja sa s tebou srať nebudem, to si zapamätaj." povedala som a odkráčala do izby...

Bjorn Shagrath 7.

23. října 2015 v 22:37 | Bibi Satanista |  Bjorn Shagrath
Bleskovo sme vybehli do lesa. Zastavili sme sa pri malom potoku a rozdýchávali to.
,,Ďakujem. Kedykoľvek som tu pre vás." usmiala som sa.
,,Nestojí za reč. Bola to zabáva." riekol Jeff.
,,Presne! Mylím, že si aj obsral trenky!" zachichotal sa Ben. Smiley len šťastne zaštekal.

Vrátili sme sa domov a venovali sa svojím činnostiam. Ja som si sadla pred telku.
,,Vďaka za motiváciu. Asi nájdem svojho fyzikára a trocha ho zažerem." riekol Jeff.
,,Len tak ďalej."
,,Niééé!" ozval sa krik z kuchyne.
Vstala som a rýchlo tam pribehla. Na linke smrdela úplne čierna bábovka. A pred ňou Slender.
,,To nič. Proste ju len vyhoď von oknom." navrhla som.
,,Si zdravá? Nebudem robiť bordel!" fňukal.
,,Bordel si spravil zo seba, vyhadzuj."
,,Nie."
,,Slender, je to zasraná bábovka nie plastová fľaša. Tá sa rozkladá dlhšie."
,,Riešite kokotiny." zafrflal Jack keď prechádzal kuchyňou.
,,Máš pravdu. Spravím to." odhodlal sa Slender. Vzal bábovku a vyhodil ju aj s tanierom z okna.
,,No konečne, bolelo?" provokal ho Jeff.
Jemne som sa usmiala a odkráčala do izby. Vonku sa už pomaly stmievalo. Je čas na pokračovanie pomsty.

Vošla som do Martinovho sna. Opäť som bola v jeho izbe. Uvidela som ho sedieť na posteli. Skleslého a zničeného.
,,Tak to sprav. Nech sa prebudím a prebdím zase celú noc. Alebo ma rovno cez deň zabi. Ten kusanec tak strašne pálí." sťažoval sa.
Prisunula som si k nemu stoličku a sadla si.
,,A takto bezmocne som sa cítila keď si ma opustil." nemohla som sa dočkať kým poviem túto vetu.
,,Chápem to. Ale už je neskoro napraviť to."
,,Aj tak by si to nenapravil. Si sebecký hajzel čo myslí len na seba. Nechcela som sa pomstiť, ale zničil si mi celý život. Dobre si vedel, že to mám dosť ťažké."
,,Vedel..."
Obaja sme chvíľu mlčali.
,,Len som ti vrátila ranu." riekla som a vstala zo stoličky.
,,Tak čo to bude dnes? Devina? Mačeta?" jeho hlas znel tak zúfalo. Robilo mi to dobre.
,,Dnes to nebude nič. Len tvoja bolesť a výčitky."
,,Čo ak zabijem sám seba? Dáš mi večný pokoj?"
,,Neviem."
,,Mám chuť si prestreliť hlavu."
,,Tak sa zabi. O jedného kreténa menej."
Odišla som. Jeho ďalšie slová som sa snažila prepočuť. Nemala som čo s ním riešiť...

Otvorila som oči a zalial ma dobrý pocit. Pocit uspokojenia. Zbehla som dole schodmi do kuchyne, kde si Slender kreslil na papieriky.
,,Ahoj. Snažím sa zase vyvesiť nejaké odkazíky a niekoho si sem tam uloviť." privítal ma Slender.
,,Výborne. Len tak ďalej."
,,Ako sa ti darilo?"
,,Dobre. Zachvíľu už bude koniec..."

Bjorn Shagrath 6.

23. října 2015 v 21:45 | Bibi Satanista |  Bjorn Shagrath
Presvedčila som pár creep aby mi pomohli. Bežali sme lesom k Martinovmu domu. Pri jeho dome som vyskočila na terasu. A creepy so mnou.

Martin sa unavený vrátil zo školy. Už pár nocí nespal kvôli jeho nočným morám. Jeho rodičia boli niekde na návšteve. Hodil tašku o zem a sadol si za počítač. Zapol Facebook, Pokec, Youtube a oddychoval. Chviľu to takto trvalo. Zrazu mu zamrzol počítač. Potrieskal po bedni ale nič sa nestalo. Stlačil ctrl+alt+delete a čakal. Nič. Nasral sa a vypojil z elektriky celý počítač. Obrazovka stále svietila. Prestalo sa mu to páčiť. Keď zhasla, odľahlo mu. Vstal a chcel ísť na cigu. Ale zrazu začul smiech. Smiech, ktorý bol dosť blízko. Vychádzal od počítača. Z obrazovky...?
,,Čo do prdele sa deje s tým šrotom?" pomyslel si a sa dol si pred obrazovku. Zrazu na obrazovke vyskočil divný škret v zelenom obleku a šialeným nechutným výrazom. Martin od ľaku spadol zo stoličky. Smiech sa ozýval na celú izbu.
,,Kurva!" skríkol lebo si poriadne pri páde narazil zadok.
Zrazu začul smiech aj zo skrine. Zase sa nasral, vstal a prudko otvoril skriňu. Zo skrine na neho vyskočil divný týpek s rozrezanými ústami a dlhými čiernymi vlasmi.
,,Kurva! Volám fízlov!"
,,Až ti v tej tvojej plesnivej hube nechám jazyk tak si volaj kde chceš." začal sa hystericky smiať Jeff.
,,Nechceš sa so mnou hrať?" ozval sa ďalší hlas. Tentokrát dievčenský. Otočil sa a na jeho posteli sedelo malé dievčatko s rozbitou hlavou a divným výrazom v tvári.
,,Čo sa to kurva deje?!" rozdrapoval sa Martin.
,,Pokračovanie pomsty." objavila som sa po jeho boku. Ostal sa na mňa pozerať ako na zjavenie (vlastne som aj bola lebo kurva mŕtva). Postupne sa objavil aj Slender a Jack. Smiley sa mu zakusol do nohy a zhodil ho (skôr parádne zjebal) na zem.
,,Mám len vidiny! Tri dni som nespal! Ste len zasrané vidiny!" ziapal Martin.
,,A zjebala by ťa vidina na zem?" poznamenal Jeff.
,,Áno zjebala, máš zlý argument." opravila som ho.
,,Tak spravila by ti vidina parádny kusanec na nohe?"
Martin si vyrhnul tepláky na pravej nohe. Na lýtku mal hnusný a velký krvavý kusanec. Nezmohol sa na nič len na slzy.
,,Martin? Nejdeš si zajebať?" smiala sa Sally. A začali sa všetcia. Snažili sa. Čo najviac ho ponížiť a vystrašiť.
,,Sme doma!" ozvalo sa z dola.
,,A kurva." zahrešila som. ,,Padáme, stačilo!"
Všetcia sme sa zrazu vyparili.
Martin tam len ostal ležať v hrozných bolestiach, z ktorých nakoniec omdlel...

Bjorn Shagrath 5.

23. října 2015 v 21:13 | Bibi Satanista |  Bjorn Shagrath
Vyšla som z izby a sebavedome vkráčala do obývačky. Všetcia boli niekde roztrúsení po dome.
,,Hééj! Poďte sem!" skríkla som.
Z kuchyne vybehol Slender, Sally a Ben a z izieb Jeff, Jack a Smiley. Keď sme boli všetcia pokope začala som.
,,Viem, že ste mi není nič dlžní, ale mám jednu veľkú prosbu. Ostanem vám zaviazaná po celý život."
,,Počúvam." vystúpil dopredu Jeff.
,,Potrebujem pomoc. Chcem sa pomstiť jednému zmrdovi a prestáva sa mi dariť. Už sa ma nebojí, pretože vie, že to je len sen. Musím ho postrašiť aj mimo jeho sna."
,,Ehm, nechcem ti to kaziť, rád by som ti pomohol, ale toto je tvoja záležitosť." riekol Slenderman.
,,Som si toho vedomá. Ale naozaj potrebujem vašu pomoc."
,,Nedokážeme to." sklonil hlavu Ben.
,,Prečo nie?" nechápala som.
,,Mám strach, Bjorn. Mám strach, že ľudia sa už tak neboja. Nedáme to." zapojil sa Jack.
,,To dáme! Dáme to spolu! Jack ty... Ty si proste jedna z legiend. Tvoja história straší mnoho ľudí. Len sa zase preber!"
,,Máš pravdu..." zamyslel sa Jack.
,,No, ja musím ísť vytiahnuť bábovku lebo mi zhorí." povedal Slender a chcel újsť do kuchyne.
,,Nie!" skríkla som. ,,Ostaň tu! Ser na koláč! Toto nie je Slender, o ktorom som počula! Pravý Slender je krutý a nemilosrdný. Zahráva sa s obeťami a deptá ich!"
,,Ale tá bábovka..."
,,Ser na ňu vravím! Nechaj ju zhorieť a dokáž, že to v tebe stále je!"
,,No dobre... Je to ťažké ale... Musím sa vzchopiť." Slender sklamane klesol.
,,Jeffrey, ty si tiež jedna z legendárnych creep. Ide z teba strach! Vezmi nôž a vráť sa do starých čias." motivovala som Jeffa.
,,Áno!" vyskočil Jeff.
,,Sally, neschovávaj svoj hnev za roztomilú detskú tvár. V tebe to tiež drieme, vypusti to!"
Sally prikývla.
,,Ben, ty nie si len nejaký škriatok. Si kurva hacker. A dobrý hacker! Budeš sa mi hodiť. Vyplašíme ho najprv cez komp."
Ben sa zatváril sebavedomo.
,,Rozjebeme mu psychiku." zavrčal Ben.
,,A ty Smiley. Smiley... Stačí len keď ukážeš zuby a bude mať o tebe nočné mory!"
Smiley radostne zaštekal.
,,Naozaj to dokážeme." riekla som.
,,Dobre. Ideme do toho, nenecháme ťa v tom." súhlasil Slender.
,,Ďakujem vám. Tak... Ideme na neho!"
Vyletela som z domu a všetcia so mnou...

Bjorn Shagrath 4.

23. října 2015 v 16:33 | Bibi Satanista |  Bjorn Shagrath
Večer som opäť nervózne pobehovala po byte.
,,Už?" spýtala som sa Slendra.
,,Ešte nie."
Naštvane som odfúkla. Posledné hodiny boli hrozné. Moj hnev vo mne narastal.
,,A teraz?"
,,Nie!"
Od jedu som kopla do kuchynskej linky. O asi hodinu neskor ma Slender ohlásil, že už je čas. Konečne. Vletela som do svojej postele a zakryla sa až po uši.

Keď sa mi podarilo dostať sa do Martinovho sna, odľahlo mi. Nachádzala som sa v jeho v izbe. V rukách som stískala mohutnú brokovnicu.
,,Kde si ty zmrd?" mrmlala som si.
Otvorila som skriňu. Nikde nikto. Dokonca som sa pozrela aj pod posteľ ale tam nič. Zrazu som počula šramot z kuchyne. Ahá. Tam je. Vykopla som dvere na izbe a zdupotala dole schodmi. Uvidela som ho ako si v kuchyni robí večeru. Nabila som brokovnicu a vošla do kuchyne. Martin, akoby ma čakal, sa otočil a hodil po mne kuchynský nôž. Ja som sa šikovne uhla a nôž sa zabodol do dverí. To ma ešte viac rozčúlilo.
,,Teraz som na rade ty smrad." namierila som na neho.
,,Nebojím sa! Si len sen! Len sen! Kľudne si strieľaj ale ráno zmizneš!"
Jeho slová ma dorazili. A mal sakra pravdu.
,,Ale v noci tu budem zase." bránila som sa.
,,Lenže nie si žiadna hrozba. Si len vidina."
Mlčala som. Zmáčkala som spúšť a jeho mozog sa rozletel po celej kuchyni.

Prebudila som sa. Mám problém. prestáva mať strach. Musím ho aspoň nejako postrašiť mimo spánku. A vedela som presne ako...


Bjorn Shagrath 3.

23. října 2015 v 10:33 | Bibi Satanista |  Bjorn Shagrath
Opäť ďalšia časť poviedky, ktorú chcem venovať mojím obľúbeným bloegerkám ami1987 a STIAK. ^^ Ďakujem za motiváciu ami. A vďaka za inšpiráciu STIAK. :3

Ráno keď som pozeral telku tak som si premietla všetky udalosti za posledné dni. Dospela som k tomu, že som naivná blbka, ktorá si zbytočne vzala život. Vstala som, vytiahla z vrecka svoju MP4 a hodila ju na zem. Ako magor som po nej ešte niekoľkokrát postúpala. Jeff čo prechádzal okolo sa ostal na mňa vyjavene pozerať.
,,Ja som v pohode!" povedala som a šla znova pred dom.
Zapálila som si cigaretu a naštvane kopla do steny. Bleskovo som vyfajčila cigu a rázne som vtrhla do domu. Furt som chodila do izby a naspäť. Slender si to všimol a zastavil ma.
,,Čo je s tebou?" vyzvedal.
,,Nič. Som ok. Som ok!"
,,Vidno. A teraz naozaj."
,,No fajn. Mám na Martina hrozné nervy! Kvôli nemu sa mi rozpadol život! Chcem ho zabiť! Chcem ho zabiť normálne nie len v snoch! Vletieť mu do izby a podrezať mu hrdlo! Vykuchať ho ako rybu!"
,,To je v poriadku. Len začína v tebe narastať hnev. Každí sme mali v sebe kopu hnevu zo začiatku. A uvidíš, že keď ho zdeptáš, budeš mať z toho väčšie potešenie."
,,Ja už nechcem čakať! Chcem aby pocítil to, čo som cítila ja! Tú zasranú bolesť!" popri tomto vylievaní sa mi zrazu rozšírili zrenice. Až tak moc, že mi pokryli celé oči. Slender iba prikývol.
,,Začínaš sa stávať jednou z nás." povedal.
,,Ako vieš?" neverila som.
,,Pozri sa do zrkadla."
Keď som sa doň pozrela, zamrazilo ma. Bola som ešte bledšia než predtým. Moje oči boli celé čierne a o tých kruhoch pod očami ani nevravím.
,,Pomsti sa a všetko bude lepšie."
Slenderove slová sa mi zaryli do mysle. Pomsta.
,,Zabijem toho zmrda. Zabijem ho!"
Za živa som mala problémy s agresivitou. Musela som sa ovládať ale teraz nemusím. Moje oči vyzerali zase normálne. Ale stále bez života..

Yellow Moon 10.

22. října 2015 v 17:35 | Bibi Satanista |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)

Tu je pesnička pre atmošku. :D Je krásna. Dobre mi pri nej písalo. ;)




Sakura a Ruiga prechádzali uličkami Listovej k bráne. Ľudia sa po nich nenávistne pozerali. Teda vlastne po Ruigovi. Vedeli, že je jeden z troch bratov. Je možné, že práve on zavinil smrť ich blízkych. Cítil hroznú vinu. S bratmi plienili jedno mesto za druhým. Zabíjali a ponižovali. Ale v Ruigovi sa niečo zlomilo. Niečo čo ho prinútilo postaviť sa im. Pokúsili sa ho zabiť ale ušiel a nechal sa zajať. A teraz ho čaká trest. Vezmú mu tieto krásne chvíle a strčia ho do basy. Je to jeho Boží trest. Alebo vykúpenie.
,,Deje sa niečo?" spýtala sa ho Sakura keď zvadala ako Ruiga mlčky kráča popri nej so sklonenou hlavou.
,,Nič sa nedeje."
Ruiga si uvedomoval že by eventuálne mohol aj újsť, ale chce za svoje chyby pykať. Jedine tak bude vyrovnaný.

V chate sa Ruiga stále pozeral z okna.
,,Ruiga čo je s tebou?" Sakure sa zdal divný.
,,Čakám len na večer."
,,Ahá. Žltý mesiac, skoro by som zabudla."
Ruiga mlčal. A mlčal aj ďalšie dve hodiny.
,,Neber vážne čo ti povedal Tsunade." začala Sakura.
,,Ty si myslíš, že by som ti ublížil?" otočil sa na ňu Ruiga.
,,Ja... Ja neviem."
,,Myslel som si."
,,Mala by som ti vymeniť obväzy." vytiahla spod postele lekárničku.
Ruiga iba mlčky odstúpil od okna a odkríval na posteľ. Sakura mu opatrne natierala rany masťou.
,,Tá rana na ruke vyzerá stále dosť zle." povedala.
,,Myslím, že moja psychika vyzerá horšie..."

Potom ako Sakura previazala Ruigovi rany, zaspala. Len trochu. Tak trochu, že sa vonku zotmelo. Keď otvorila oči nevidela nikde Ruigu.
,,Do prdele!" zahrešila.
Prvé čo ju napadlo bolo, že jednoducho ušiel. To snáď nie. Ak ušiel má o problémy postarané. Tsunade by ju zabila. Och božééé, prečo len zaspala? Potom ju napadla jedna vec. Jazero všetkých hviezd. Rozbehla sa tam. Cestou sa modlila aby tam bol...

A bol tam. Veci na oblečenie mal poskladané na zemi. Voda mu bola vyše pása. Sakura si oddýchla. Ale počkať. Jeho trenky sú tu. To znamené, že...
Sakura začala zrazu červenať. Pri predstave, že je tam Ruiga proste...nahý. Ale veď to je predsa pri kúpaní prirodzené! Zahodila svoju detinskosť a rázne vykročila k jazeru.
,,Ruiga! Nemožeš len tak zmiznúť! Vieš ako si ma vystrašil, že si ušiel?"
,,Prepáč mi. Ale nechcel som ťa budiť."
,,Prosím ťa nabudúce to už nerob."
,,Jasné neboj. Nejdeš sa okúpať? Voda je fajn." usmial sa.
,,Už sme sa o tom bavili, nejdem!"
,,Mňa sa nemusíš hanbiť"
,,Nehambím sa! Ja len, ja len..."
,,Čo len?"
,,No fajn! Trocha sa hanbím!"
,,Hah, vedel som to."
,,Tak prepáč, ale som proste taká."
,,Keď som to dokázal ja dokážeš to aj ty."
,,Nechcem!"
,,Fajn."
Keď sa mraky odtiahli, objavil sa na oblohe veľký, guľatý žltý mesiac. Okolie sa dalo hneď ľahšie rozpoznať. Prvé čo si všimla bolo Ruigove vypracované telo. Chvíľu tam stála a zasnene sa pozerala. Ruiga sa sústredil len na mesiac. Mala hrozné nutkanie ísť za ním do vody. Nakoniec svoj vnútorný boj prehrala. naštvane zapišťala. Poobzerala sa či ich niekto nesleduje. Potom zhodila zo seba oblečenie. Opatrne vošla do vody a prekríženými rukami si zakrývala prsia. Voda jej siahala tesne pod prsia. Keď sa dostala k Ruigovi zahanbene zastonala. Ten sa na ňu prekvapene pozrel. Teda skor trocha...zasnene...?
,,Tééda. Nečakal som, že sa necháš ukecať." diabolsky sa usmial.
,,Ani ja." odfrkla.
,,Pozri. Ten mesiac je nádherný."
Sakura pozrela hore na mesiac. Čím dlhšie sa naň dívala, tým mala väčší pocit, že z nej opadá ťažoba, hanblivosť, strach a smútok.
,,Cítiš to?" spýtala sa ho nadšene.
,,Ten pokoj?"
,,Áno!"
,,Áno cítim."
,,To je... To je kúzelné!"
,,Presne takto isto som reagoval aj ja po prvýkrát." zasmial sa.
Potom Sakura taký zvláštný, ale krásny pocit. Ruigove slova ju hriali. Zamilovala si jeho hlas. Vždy ho milovala. Ten jeho hlas teda. Alebo...?
Ruiga sa k nej zrazu otočil. Chytil ju okolo pása. Roztriasla sa.
,,Chcel by som urobiť niečo, čo som chcel spraviť už hrozne dávno." povedal. Jeho tvár zvážnela.
Sakura sa roztriasla ešte viac.
,,Čo si chcel spraviť?"
Ruku jej zaboril do vlasov a tou druhou si ju pritiahol k sebe. Ani sa nespamätala a dotkol sa jej perami. Popravde aj ona po tom už dlho túžila. A teraz to dostala. Ten očakávaný bozk od muža, ktorý ju tak neskutočne očaril.
,,Vedel som, že tvoje pery budú tak sladké." zastonal a znova ju začal dusiť bozkami.
Objala ho okolo krku a nechala sa ním unášať. Cítila, že stále nemá dosť. A asi ani on. Ach bože. Keby to Tsunade vidí, zabije ich oboch.
,,Strašne sa trasieš. Mali by sme ísť na breh." navrhol. Sakura iba prikývla.
Vzal ju na ruky a odniesol ju k brehu. Sakure bolo zarazu jedno, že sú nahí. Položil ju na breh a miesto obliekania sa zase na seba vrhli. Vymieňali si bozky až pokiaľ ho Sakura nezastavila.
,,Mali by sme ísť domov."
,,Tak dobre." súhlasil Ruiga a išiel sa obliecť.

V chate sa Ruiga neustále díval na Sakuru.
,,Ehm, Ruiga?"
,,Áno?"
,,Chcela by som sa prezliecť do pyžama no a... Nemožeš si zakryť oči alebo také niečo?"
,,To ako naozaj? Pred chvíľou si bola predomnou úplne nahá a nechala si sa obchytkávať. A teraz sa zrazu hanbíš?" zasmial sa.
Keď si na to Sakura spomenula tiež sa usmiala. Bez váhania si dala dole veci.
,,Myslím, žeby sme mali byť rovnošatí." povedal Ruiga a dal si dole tričko. Sakura sa opäť začervenala. Páčilo sa jej jeho mohutné vypracované telo. Pomaly sa k nej priblížil. Pozrela mu do jeho krásných vlčích očí. Opäť sa v nich stratila. A on sa stratil v jej. Pohladil ju po tvári a znova ju začal bozkávať. Sakura ho stopla.
,,Ruiga, možno robím hovadinu, ktorú budem do smrti ľutovať, ale chcem ti dať niečo cenné."
,,Čo?"
,,Moje panenstvo..."
Ruiga sa zatváril prekvapene.
,,Si si istá?"
,,Ja to cítim Ruiga. Cítim, že je to správne a chcem to. Len sa bojím, že to bude úplne odfláknuté a zahodené."
,,O to sa neboj. Postarám sa o teba."
,,A ešte niečo. Viem, že je to trápna panenská fráza, ale prosím, buď jemný."
,,To je samozrejmosť. Nechcem aby si trpela."
Sakura sa na neho jemne usmiala a zavesila sa mu okolo krku.
V tú noc sa Sakura bezhlavo zamilovala. A Ruiga tiež. Milovanie s ním si neskutočne užila. Bolo to tak krásne, že to nikdy v živote neoľutuje...

Yellow Moon 9.

21. října 2015 v 16:35 | Bibi Satanista |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Ehm, takže...
Ešte než sa začne ďalšia časť Yellow Moonu, chcela som poďakovať jednej blogerke, ktorá mi dala motiváciu začať robiť znova niečo čo ma baví- písať. Takže, ami1987, máš u mňa veľké ďakujem. ;) A ak máte radi FNAF určite utekajte na jej blog a hoďte jej tam nejaký koment. Taktiež ďakujem všetkým blogerom čo ma podporili. :) Vaše komenty ma posúvajú ďalej!

Sakura sa zobudila na hlasné klopanie. Pomaly vstala a šla otvoriť. Ruiga už raňajkoval. Za dverami stál zase Naruto.
,,Ahoj Sakura! Ahoj Ruiga, prežil si?!" vyzvedal a pritom sa škeril.
,,Jasné, že prežil." usmial sa Ruiga.
,,Čo chceš?" spýtala sa ho Sakura.
,,Tsunade povedala, že dnes môžeš ísť s Ruigom do Listovej. Vraj sa správa dobre, ale musíte byť zviazaní."
,,Zviazaní?" nechápala.
Naruto vytiahol lano.
,,No jeho ľavú ruku zaviažem o tvoju pravú."
,,To znie fajn. Môžme ísť." ozval sa Ruiga a postavil sa za Sakuru.
,,To je dosť...divné." Sakura natiahla ruku. Naruto ich zviazal.
,,Môžme ísť." Naruto sa rozbehol smerom k Listovej.
,,Dúfam si tento malý výlet užiješ." usmiala sa Sakura.
,,Neboj sa. Užijem."

O chvíľu sa dostali k Listovej. Ruiga ešte stále mierne kríval. Strážnici sa na nich podozrievavo pozerali.
,,Neznášam tieto pohľady. Všetcia vedia kto som." zavrčal Ruiga.
,,Myslím, že sa divne dívajú kvôli tomu že sme zviazaní." ukľudnila ho Sakura.
Pomaly sa prechádzali ulicami Listovej.
,,Mohla by som kúpiť nejakú zeleninu aby sme furt nejedli tie ryžové hnusy." navrhla Sakura.
,,Dobrý nápad." súhlasil.
Kúpila nejakú zeleninu a ovocie a pokračovali.
,,Je to tu fajn." riekol Ruiga.
,,To je. Zbožňujem to tu."
Cestou stretli Tsunade.
,,Vitaj Sakura." usmiala sa na ňu.
,,Zdravím." odfrkla.
,,Ako sa ti darí v tvojej úlohe?" vyzvedala Tsunade.
,,Výborne. Táto vychádzka mi prospeje."
,,Nerad skáčem do rozhovoru, ale pripadám si ako pes." ozval sa Ruiga.
,,Ruiga, mal by si byť rád, že nesmrdíš niekde vo väzení, ale liečiš sa vonku v prírode s jednou z najlepších ošetrovateliek." napomenula ho Tsunade.
,,Ja som rád. Ale predsa len som človek."
,,Ale zlý človek."
,,Už dávno nie."
,,O tom silno pochybujem. Je pravda, že ťa zrazu osvietilo a nerobíš problémy, ale tvoje minulé hriechy to len tak nezakryje."
,,Som si toho vedomý. A teraz som šťastný lebo žijem v pokoji. Ale o chvíľu o to šťastie prídem. Keď pojdem sedieť. Je to dosť krutý trest. Dúfam mi Boh odpustí keď si ho vytrpím."
,,To ukáže čas."
Sakura to už nevydržala a zamiešala sa do rozhovoru aj ona.
,,Tsunade. Ruiga je naozaj už lepší človek..."
,,Dávaj si pozor na slová." Tsunade sa zamračila.
,,Hovorím len to, čo si myslím."
,,Neupínaj sa tohto vraha Sakura. Uvidíš, že ťa bolestivo zraní."
Ruiga zaťal päste.
,,Ju nikdy, Tsunade! Ju nikdy..." vykríkol.
Tsunade iba pokrútila hlavou a odišla.
,,Vypadnime už..." zavrčal Ruiga.
Sakura prikývla...

Yellow Moon 8.

18. října 2015 v 16:42 | Bibi Satanista |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Ráno sa Sakura zobudila pri Ruigovi. V noci ostal spať pri nej aby zaspala. Opatrne vstala a šla spraviť raňajky. Vyšla pred chatu aby sa nadýchala čerstvého vzduchu. Bol krásny deň. O chviľu počula z vnútra niečo padnúť. Náhle na to krik. Rýchlo vbehla dnu. Videla ležať na zemi Ruigu. Nehýbal sa.
,,Do boha! Ruiga! Ruigaaaa!" mierne prefackala. Ozvalo sa klopanie.
,,Sakura! Doniesol som vám nejaké jedlo. Si v pohode?" bol to Naruto. Rýchlo mu otvorila. Keď zbadal na zemi Ruigu otvoril ústa dokorán.
,,Čo sa tu deje?! Aaaaaaaaaa! Bože!!! On krváca!!! Fuj...." Naruto položil tašky na zem a chytil sa za hlavu.
Ruiga si musel tým pádom rozbiť hlavu. Začal mierne krvácať.
,,Do prdele. Musím mu to zašiť." Sakura začala hľadať v lekárničke. Naruto zavrel dvere a postavil sa do rohu. Ruiga pomaly otvoril oči.
,,Čo? Kde.... Kde som? Čo sa deje?" mrmlal. Sakura k nemu priskočila.
,,Vieš mi povedať ako sa voláš?" panikárila.
,,Čo?" nahodil nechápavý pohľad.
,,AKO SA VOLÁŠ???!!! Kolko máš rokov?"
,,No veď Ruiga a mám 21 rokov."
Sakura si vydýchla.
,,Prepáč, len som trocha spanikárila. Musím ťa zašiť."
,,Prečo? Čo? Čo sa deje? Strašne ma bolí hlava."
,,Vyzerá to, že si sa asi pošmykol a spadol."
Sakura navliekla do ihly niť.
,,Zvládneš to?" spýtala sa ho.
,,Jasné, že áno. Toto je nič." usmial sa.
,,Ehm. Nepotrebuješ pomoc?" zazubil sa Naruto.
,,Nie. Mohol by si už ísť?"
Naruto bez váhania zmizol. Sakura začala zašívať. Ruiga ani raz nezastonal.
,,Zvládaš to lepšie než prevezovanie." zasmiala sa.
,,Tsss."
,,Uniká ti vzduch?" podpychla ho.
,,Nie, nemusíš sa báť."
Keď mu zašila hlavu, pomohla mu opatrne vstať a posadiť ho na posteľ.
,,Ako sa cítiš?"
,,Ako keď ti zašívajú hlavu." usmial sa.
Sakura mu podala pohár s vodou.
,,A ty sa ako cítiš?" spýtal sa.
,,Už lepšie. Ďakujem, že si tu bol pre mňa."
,,Aj nabudúce."
,,Obávam sa, že nabudúce už asi nebude. Veď náš čas sa kráti."
,,Ja viem. Ale zajtra je žltý mesiac."
,,Skoro by som naň zabudla."
,,Chcem ísť na jedno miesto. Je tu neďaleko. Trocha pod touto chatou."
,,Myslíš jazero všetkých hviezd?"
,,Presne tak! Trocha sa okúpeme."
,,Ohohooo. Pozor. TY sa okúpeš. Ja tam nevleziem."
,,Uvidíme."
,,Žiadne uvidíme. Proste nie. Budem ho sledovať pekne na pevnine."
Ruiga neodpovedal iba sa lišiacky usmieval.
,,Prečo sa tak usmievaš?"
,,Nemožem? Zakazuješ mi to?"
,,Nie..."

Bjorn Shagrath 2

18. října 2015 v 8:37 | Bibi Satanista |  Bjorn Shagrath
Martin sa s hlasným krikom strhol zo sna. Potil sa a celý sa triasol. Bol to sen, pomyslel si. Na nočnom stolíku mal noviny so správou o smrti Bjorn Shagrath. Nemal žiadne výčitky. Za svoju smrť si mohla sama. Ale predsa len mu bude chýbať, v posteli bola úžasná...

Otvorila som oči. Vonku svietilo slnko. Dokázala som to. Dúfam to bude stačiť. Ale opäť to začalo. Prudká bolesť v oblasti hrudníka. Strach, bolesť. Vstala som z postele a päsťou udrela do steny. Na hánkách som nemala ani škrábanec. Som predsa mrtva. Do izby vletel Slender.
,,Čo sa deje?" vyzvedal.
,,Postrašila som ho! Pomstila som sa mu! Tak prečo to tak bolí?!"
,,Ešte si sa mu nepomstila. Zabila si ho len v jeho sne, v reáli je ešte furt nažive."
,,Čo mám robiť?!"
,,Budeš sa musieť ešte niekoľkokrát prejsť do jeho sna. Aby ho začalo žrať svedomie. Až si nakoniec vezme život."
Klesla som na zem.
,,Ja to nezvládnem Slender. Strašne to bolí."
,,Tieto prvé rána budú bolestivé. Ale časom to bude lepšie, uvidíš. Teraz poď, spravím ti raňajky."

Raňajky mi vôbec nechutili. Nasilu som ich zjedla aby Slender nepindal, že ich robil nadarmo. Detská robili v obývačke hovadiny a ja som šla zase pred dom si zapáliť. Cestou som vo vrecku nahmatala svoju MP4. Sláva, aspoň niečo pozitívne. Pred domom som si vopchala do uší sluchátka. Zapla som ju. Posledné čo som počúvala bola NOSTALGIA od Delika. Neskutočne mi pripomínala Martina. Pustila som si ju. Medzi pery som si vložila cigaretu a zapálila ju. Oprela som sa o stenu. V tejskladbe bolo toľko spomienok. Bolelo to. Spomínala som na to, ako sme vždy počúvali Delika v aute.
,,Pálím weed, a rozmýšľam nad tým čo robíš ty,
a myslel som že by som mohol prísť.
No už je neskoro a ty už asi spíš.
A ja mám v sebe asi 10 pív,
a rozmýšlam nad tým čo robíš ty,
a myslel som že by som mohol prísť..."

Spomienky boleli. Text sa mi vyrýval do srdca. Radšej som ju prepla na Linkin Park. Tú skupinu zbožňujem už od mala.

Bolesť prestala až podvečer. Ale žralo ma, že sa budem musieť opäť prejsť do Martinovho sna...

,,Veď vieš čo máš robiť." riekol Slender keď som šla spať.
,,Jasné. Viem..."
Zavrela som oči.

Ocitla som sa zase v Martinovom sne. Bola noc. Prechádzali sme sa.
,,Chýbala si mi." povedal. Klamár jeden. Vytiahla som zbraň a strelila ho rovno do hlavy.

V tom som sa prebrala.
,,To bolo rýchle." povedal Slender.
,,To teda bolo. Čo sa deje?"
,,Vyzerá to, že sa tvoja obeť prebudila a po celú noc asi nezažmúri oka. To je dobré yźnamenie."
S vystrašeným pohľadom som vstala z postele. Radšej si naložím poriadnu porciu pizze...

Yellow Moon 7.

17. října 2015 v 20:35 | Bibi Satanista |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
,,To je nádhera..." povedala Sakura keď sa dívala na nespočetné množstvo ružových stromov. O tomto mieste nikdy netušila. Všade kam sa pozrela ju obklopovala jemná rúžová. Nebolo vidno ani oblohu. Iba konáre s rúžovkastými kvetmi.
,,Vedel som, že sa ti tu bude páčiť." usmial sa.
,,Je to... Je to proste úžasné. Ja.. Nemôžem sa na to prestať dívať nikdy som také niečo nevidela."
,,Je to jedna z radostí čo nám dala príroda. Boli dni, kedy som tu bol stále. Je to jediný sakurový les čo poznám."
,,Keby o tomto lese viem skôr, možno by sme sa stretli."
,,Kvôli tebe by som tu bol určite aj častejšie."
Sakura odtrhla zo stromu pár kvetov a dala si ich za ucho.
,,Zapadáš sem." povedal Ruiga a podišiel k nej bližšie.
,,Vyzerá to, že som medzi svojimi." smiala sa.
Zafúkal prudký vietor. Zo stromov začali padať rúžové lístočky. sakura vystrela ruky a niekoľkokrát sa so širokým úsmevom potočila.
,,Sakura?" prišiel k nej ešte bližšie.
,,Áno?" jej oči sa rozžiarili.
,,Páčila si sa mi už od prvého momentu ako som ťa uvidel."
,,Viem, dal si mi to pocítiť." opäť sa zasmiala.
,,Takú nádhernú ženu som ešte nikdy nestretol. A ani nestretnem."
,,Stretneš ešte veľa nádherných žien."
,,Ahá, vraciaš úder však?" usmial sa na ňu.
,,Nejako ťa musím odradiť od takýchto hlúpych narážiek."
,,Dobre, tak už sa budem krotiť."
Pohladil ju po vlasoch a nahol a k nej. Sakura sa zamyslela. Priťahuje ju, ale nevie či on je ten, s ktorým by si mala vymieňať bozky.
,,Ruiga..." zastonala. On odstúpil.
,,Prepáč..." sklonil hlavu.
,,Vráťme sa."
Ruiga a Sakura sa vybrali naspäť.

V chate mu previazala rany a trocha sa navečerali.
,,Už za dva dni." usmial sa. Sakura sa podozrievavo zamračila.
,,Čo za dva dni?"
,,Žltý mesiac."
,,Chcela by som ho vidieť."
,,Tak sa naň pojdeme pozrieť."
Obaja chvíľu mlčali.
,,Vedela by som takto žiť."
,,So mnou?" Ruiga sa diabolsky usmial.
,,Myslím na samotke."
,,Ach, to zabolelo."
Sakura sa zasmiala.
,,Ty by si chcel so mnou takto žiť?" Nevedela prečo ju napadla táto otázka. Prisadla si k Ruigovi bližšie.
,,A prečo nie?" pohladil jej ruku.
,,Je to ale nereálne." Sakura ztiahla ruku späť.
,,Viem. Len čo sa dám dokopy všetko sa skončí."
,,To áno."
,,Je mi z toho na nič. Je mi na nič keď pomyslím, že ťa už potom neuvidím."
,,Prestaň prosím." Sakura sklonila zrak.
,,Prežívam najkrajšie chvíle života."
,,Idem na vzduch..." Sakura vstala a vybehla z chaty.
Popravde ju tá prestava tiež trápi. Už nikdy ho neuvidí. Tieto chvíle jej budú strašne chýbať. Najkrajšie chvíle života. Na samote v lese, bez rodičov, bez ľudí...
Iba s Ruigom, ktorého si neskutočne obľúbila. Nevie čo bude robiť ďalej, keď sa Ruiga vylieči. Nechce sa vrátiť späť do toho nudného nezmyselného života. Počúvať od rodičov aká je nemožná. Dostávať pokyny a bez komentára ich plniť. Po tvári jej začali tiecť slzy. Nechápala prečo plače. Veď sa s týmto životom už dávno zmierila. Ale asi sa nezmierila s ukončením tejto misie. Zdvihla zrak k mesiacu, ktorý bol skoro v splne. Žltý mesiac. Už za dva dni. Možno jej pomože prekonať túto bolesť.
,,Si v poriadku?" chytil ju za rameno Ruiga.
Nemohla hovoriť. V hrdle cítila guču. Slzy sa jej samé od seba drali von. Iba prikývla.
,,Nevyzerá to tak." Ruiga jej utrel slzy a pevne ju k sebe pritisol. To v nej vzbudilo ešte väčší plač.
,,Prepáč ak som povedal niečo, čo ťa zarnilo."
Sakura neodpovedala. Iba sa tisla k jeho hrudi...