Listopad 2015

Blavaaa!!!

25. listopadu 2015 v 16:43 | Bibi Shagrath |  Bibine pocity...
A je to tu!!! V sobotu ide Bibinka do Blavy!
Strašne sa teším, lebo je to predsa len veľkomesto a nie diera ako PD. :D Takže ochotní blaváci čo si na nás nájdete čas a budete nás sprevádzať prosím hláste sa. :3

Poviedka pre Ami, aby nedostala päťku zo slovenčiny.

23. listopadu 2015 v 12:01 | Bibi Shagrath |  Poviedky
Som krásny hnedý plyšový medveď. Teda bol som. Čo vám k tomu poviem. Už asi rok ležím v pivnici a padá na mňa prach. Moju pravú labku nikto nikdy neprišil naspäť. Nedali mi šancu. Žiadnu šancu...

Poznáte to, malé roztomilé, blonďaté dievčatko dostane pod stromček svojho vysnívaného medveďa, kvôli ktorému pílila rodičom uši celý rok. Prvé čo som uvidel bol jej nadšený výraz. Pocítil dotyk jemných detských rúk. Keď ma pevne objala cítil som, že sem patrím. Odvtedy ma skoro nikdy nepustila z ruky. Takto to trvalo asi rok. Na ďalšie Vianoce dostala ešte väčšieho medveďa. Mňa odložila do rohu. Prestala sa so mnou hrať. A keď ma po dlhom čase vzala do ruky, hral som len podradnú rolu, kde mi jej pes odkusol labku. V jeden deň ma zavrela do krabice a preniesla do pivnice. Vtedy vo mne začala narastať veľká bolesť. Bolo to hrozne ťažké. Nedokázal som sa zmieriť s tým, že ma niekto odhodil. Som stará pokazená hračka...

A oni si hovoria ľudia? Oni si naozaj hovoria ľudia? Je toto naozaj ľudské zaobchádzanie? Zatože nehovorím a tvárim sa milo musím byť zahodený? Nie, tak to teda nie. Nenávidím ju. Tú malú prekliatu manipulátorku. Vyhrabal som sa z krabice a padol na tvrdú podlahu. Ťažšie sa mi udržovala rovnováha bez mojej packy. Odcupital som k dverám. Síce ťažko, ale otvoril som ich. Plazil som sa po schodoch až pokiaľ som sa konečne neocitol na chodbe. Veľmi dobre som vedel kde má tá malá izbu. Dvere mala pootvorené. Opatrne som vkĺzol do jej izby a pricupital k jej posteli. Po deke, ktorá trčala z postele som sa vyštveral až k nej. Videl som ju. Spala. Vyzerala tak nevinne. Chytil som vankúš. Chcel som sa pomstiť. Ale zrazu...

...som proste nemohol. Uvedomil som si čím vlastne som. Som obyčajný plyšák, ktorý bol stvorený na hranie. Nemôžem niekoho zabiť len preto, že som sa nezmieril so svojím osudom. Prepadol ma hrozný smútok. Asi je čas aby som všetku tú bolesť skončil. Skočil som z postele a bežal do obývačky. Jej otec zaspal na gauči pri horiacom krbe. Postavil som sa pred krb. Pekné chvíle trvajú krátko. Tak krátko, že sa niekedy nevieme zmieriť s ich koncom. Skočil som do veľkých plameňov krbu. A skončil...

Dúdam ti toto nejako pomôže. Nevedela som už nič lepšie vymyslieť. :D :D

Bjorn Shagrath 21.

19. listopadu 2015 v 20:53 | Bibi Shagrath |  Bjorn Shagrath
Mala som pocit, že stojí predomnou najsexi chlap na svete. Presne podľa mojích predstáv.
,,Nie je tu teplo?" vzdychla som.
Martin iba pokrútil hlavou.
,,Vitaj Mike!" privítal ho Slender.
,,Zdarec." široko sa usmial Mike. Preboha. Má nádherný hlas a ešte krajší úsmev.
Všetcia sa s ním privítala. Opäť okrem mňa, Martina a Jeffa.
,,Mal by si sa zoznámiť aj s nováčikmi. Ukázal na nás Slender. O môj bože. On sa blíži. Zblízka som si všimla jeho sexy jemné strnisko.
,,Ahoj ja som Mike." podal ruku Martinovi.
,,Martin." odfrkol. Mike sa otočil ku mne.
,,A ty si..?" opäť sa usmial.
,,Zvlhla... Eh! Teda... No... Ja som Bjorn Shagrath!"
Mike sa nahlas zasmial.
,,Haha, teší ma."
,,Ježíš, ty si ale tupá piča." pomyslela som si.
Jeff stále urazene sedel na gauči. Mike odišiel do kuchyne.
,,Nehovor, že sa ti páči práve henten." riekol Martin.
,,Hej páči, je brutálne sexi." usmiala som sa.
Martin pokrútil hlavou.
,,Ser na toho zmrda!" napomenul ma Jeff. Bleskovo som si k nemu prisadla.
,,Povedz mi o ňom niečo viac." hodila som prosebný kukuč.
,,Je to iba zmrd čo závidí, že ma pozná viac ľudí. Nemám ti čo viac povedať."

Večer keď Mike sedel vonku a fajčil som ho sledovala spoza rohu. Nikdy som nikoho nestalkovala ale teraz mi to nedalo.
,,Ty šmíra!" ozvalo sa za mnou. Brutálne ma trhlo. Bol to Martin.
,,Preboha! Čo tu robíš?" zašeptala som.
,,Našiel som ťa ako číhaš na Mika tak som dobehol."
,,Pssst! Buď tichšie." napomenula som ho.
,,Bojíš sa, že ti odplaštím korisť?"
Udrela som Martina jemne do ramena a vynadala mu.
,,Ja idem už dovnútra. Príjemný stalking." zakýval mi Martin.
,,Ja nestolkujem!" otočila som sa za ním.
Keď som sa otočila naspäť Mike bol preč.
,,Mohla si prísť aj za mnou, nemusíš ma sledovať." Mike sa nečakane objavil pri mne. Od stresu sa mi rozklepali nohy.
,,Prepáč. Som trocha hanblivá."
,,Cítim s teba skôr nervozitu."
,,Haha, možno trocha."
,,Trocha dosť. Skús sa uvoľniť a povedať mi viac o kapele čo máš na tričku." usmial sa. Ach ten sexy úsmev. Na tričku som mala kapelu Burzum.
,,No... Je to Black metalová kapela... Teda je tam len jeden člen...ehm... Varg Vikernes." zasékavala som sa.
,,Ahá, Varg. O ňom som počul."
,,Zbožňujem Varga."
Mike si trocha odopol mikinu a ukázal mi svoje Dimmu Borgir tričko. Presne také isté som mala aj ja v izbe.
,,Ja zbožňujem zase toto." žmurkol na mňa. Hmmm... Sexy black-metalista. Začína sa mi to páčiť.

Bjorn Shagrath 20.

18. listopadu 2015 v 20:59 | Bibi Shagrath |  Bjorn Shagrath
Ráno som vstala ako prvá. Dokonca aj Slender ešte spal. Vyzerá to, že sa kalilo až do skorého rána. Prekvapilo ma keď som v kuchyni uvidela Martina.
,,Dobré ráno. Už ti je lepšie?" privítal ma.
,,Áno je." odfrkla som. Naozaj som na neho nemala náladu.
,,Čakal som, že sa v noci zdržíš dlhšie..."
,,To aj ja..."
,,Hej, pozri. Ak som niečo pokazil tak mi to povedz."
,,Hej pokazil, zas na mňa ideš s tými hnusnými sladkými kecami. Ty si fakt myslíš, žeby som si začala práve s tebou?"
,,...Nie..." Martin sa skleslo díval do zeme.
Pokrútila som hlavou a odišla z kuchyne.

Vonku som fajčila jednu za druhou. Hrôza. Bolo mi zle ako ešte nikdy. Z domu vyšla Clock a prisadla si ku mne.
,,Nevyzeráš najlepšie." riekla.
,,Ja viem."
,,Včera si sa s Martinom pohádala, že?"
,,My sa hádame furt. Moc ho nemusím."
,,To naozaj? Neprišlo mi to tak. Myslela som, že sa máte radi. Keď sa vždy na teba tak pozerá. A ty na neho."
,,On mi hrozne ublížil. Neviem čo k nemu cítim."
Vstala som a s Clock sme šli dovnútra.

,,Hej, Mike príde!" skríkol Slender keď sme sa všetcia válali pred telkou. Všetcia zajasali okrem mňa, Jeffa a Martina.
,,Kto je kurva zase Mike?" spýtal sa Martin.
,,Jeden zmrd." odfrkol Jeff.
,,Uvidíš." povedal Slender.
Otvorili sa dvere. V nich sa o objavil vysoký chlap s dlhými čiernymi vlasmi, mŕtvolne bielou pokožkou a šedými očami. Na sebe mal koženú bundu, oreťazované rifle a kanady. Zamilovala som sa na prvý pohľad...

Bjorn Shagrath 19. (Martinove meniny)

15. listopadu 2015 v 19:54 | Bibi Shagrath |  Bjorn Shagrath
O pár dní neskôr som venčila Smileyho. Mesiac už bol vysoko a les vyzeral čarovne. Pozrela som sa na mobil aby som zistila koľko je hodín. A potom som zistila, že... Zajtra bude 11.11, čo znamená Martinove meniny. Asi by som mu mala niečo doniesť aj keď ho zrovna moc nemusím.

Doma som Slenderovi zdelila o zajtrajšku.
,,To naozaj? Super! Len čo sa zabavím s nejakými obeťami napečiem tortu a koláče a...a... Nesmú chýbať šamrony!" jásal Slender.
,,Výborne, hlavne tú tortu."

Ešte v tú noc som behala po meste a rozmýšľala čo zohnať Martinovi. Sú to len meniny, takže stačia len nejaké cigarety. Vykradla som trafiku a vzala si asi kartón cigariet.

Na druhý deň sme sa tvárili pred Martinom akoby nič. Aj on sa tváril ako keby žiadny sviatok nemal.
,,Hej Martin! Poď so mnou. Pokilujeme nejakých ľudí." zavolal ho Jeff.
Martin prikývol a aj s Jeffom zmizli. Výborne. Podarilo sa nám ho odlákať preč. Sally a Ben sa postarali o výzdobu. Jack zháňal hudbu. A Slender piekol. Ja som si zatiaľ chystala svoje čierno-červené šaty.

Večer už bolo všetko pripravené. Koláče dopečené, výzdoba hotová a hudba nachystaná. Ja som si navliekla na seba šaty a prezrela sa v zrkadle. Prehrabla som si svoje čierne krátke vlasy a v mohutných kanadách (kanady a šaty, why not?) zdupotala dole.
,,Už idú!" zajásal Ben.
Pomaly sa otvorili dvere a dnu vošiel Martin.
,,Všetko najlepšie!!" skríkli sme všetcia a začali tlieskať. Martin sa začal smiať. Vyzeral neskutočne veselo. Prisadlo mu to.
Jack pustil na reprákoch "The Youth" od MGMT. Jeff mu potriasol rukou a daroval mu zcele fungl nový nôž. Od Bena dostal hru na komp, od Sally ponožky, od Smileyho obhryzenú kosť, od Jacka nejaké CD, od Clock a Tobyho sveter a od Slendera obrovskú úžasnú čokoládovú tortu. A odo mňa cigarety.
,,Ďakujem všetkým. Veľmi ste ma prekvapili." smial sa. Úsmev mu nezmizol z tváre po celý večer. O hodinu neskôr, keď sa po byte ozývalo Pyro od Kings of Lion (úžasná pesnička ^^) sa Martinovi uráčilo ísť aj za mnou.
,,Ahoj kráska, dnes ti to pristane." usmial sa na mňa.
,,Ďakujem. Ako si užívaš oslavu?"
,,Užívam. Tento song je super. Nechceš si zatancovať?"
Nemohla som sama sebe uveriť ale súhlasila som. Položila som mu ruky na ramená a pomaly sme tancovali na jemný song.
,,Že ty si to všetko zorganizovala?" zazubil sa.
,,Hmmm, trocha." riekla som.
,,Tak to musím poďakovať hlavne tebe."
,,Nestojí za reč."
,,Teším sa na tvoje meniny."
,,Ja nemám meniny."
,,Ale no. Zabudla si, že viem, že tvoje pravé meno není Bjorn?"
,,Neznášam svoje meno. Vždy budem len Bjorn."
,,Dobre, Bianka."
Hej. Bianka bolo moje pravé meno. Ale Bjorn sa mi páčilo vždy viac.
,,Mám pocit, že si mi tu zo všetkých najbližšia. Je mi hrozne ľúto, že som ti tak strašne ublížil." Martin sa zatváril previnilo.
,,Neriešme to už. Sme teraz tu a toto je náš život."
,,Máš pravdu. Som tu šťastný."
,,Aj keď sa ti nedarí zaujať Clock?"
Martin sa mi zahľadel hlboko do očí.
,,Mňa nezaujíma Clock. Mňa zaujímaš ty, Bjorn."
Zmeravela som. Odtiahla som sa od neho.
,,Vypila som veľa šampusu. Pôjdem si ľahnúť. Uži si oslavu." jemne som sa na neho usmiala.
,,Bjorn, čakaj..."
,,Nie. Nie je mi dobre."
Vyšla som schodami do izby a zavrela dvere. Martin presedel celú noc v kresle a dúfal, že sa ukážem. No neukázala som sa...

Bjorn Shagrath 18.

14. listopadu 2015 v 11:58 | Bibi Shagrath |  Bjorn Shagrath
,,Takže vy sa asi nechystáte stať anjelmi?" spýtal sa Freddy keď sme spoločne kávičkovali v miestnosti s dlhými stolmi.
,,Čo?" nechápala som.
,,No anjelmi. Počul som, že Creepy, ktoré sa rozhodnú konať dobro sa stanú anjelmi."
S Martinom sme sa kukali na Freddyho ako na blázna.
,,Vau, ja som o tom nepočula. Aj keď predstava, že mám obrovské biele krídla je lákavá." usmiala som sa.
,,Chcela by si byť anjelom?"
,,Áno, ale musím napáchať ešte veľa zla aby som mohla v pokoji odísť."
Freddy mlčal. Prisadla k nám aj Amanda, ktorá si priniesla kávu.
,,Ako sa vám to stalo?" vyzvedala Amanda.
,,Zabila som sa. Pojedla som lieky." povedala som.
,,A mňa zabila ona." pokýval hlavou Martin.
,,Zabil si sa sám!" vyletela som na neho.
,,Ale ty si ma k tomu dohonala!"
,,Hej, hej no tak prosím kľud." skľudnila nás Amanda.
,,A čo ty? Povedz nám niečo o sebe." vyzvala som ju.
,,No, som Amanda Taylorová. Robím tu nočného strážcu, a tiež som bola prvýkrát šokovaná keď som zitila, že animatronici žijú."
,,A... Poslúchajú?" blbšia otázka ma nemohla napadnúť.
,,Mávali sme trochu problémy ale už vychádzame v poriadku." usmiala sa.
Ešte chvíľu sme kávičkovali keď v tom sa Freddy postavil.
,,Amanda už je čas." riekol.
,,Budete už musieť ísť. Bude 6 hodín a šichta sa mi už končí."
,,Isteže." vstala som a Martin tiež.
,,Rada som vás spoznala. A Freddy, prepáč za tie dvere." ospravedlnila som sa.
,,To je v poriadku aj vy mi prepáčte."
Objala som Aamandu na rozlúčku.
,,Dúfam sa ešte uvidíme." zatvárila sa smutne.
,,Neboj sa, čoskoro."
Ja a Martin sme im ešte naposledy zakývali. Hodila som sklenenú guľu o zem a ocitli sme sa opäť doma.
,,No vitajte! Ako bolo?" privítal nás Slender.
,,Prekvapujúco dobre." usmiala som sa.

Bjorn Shagrath 17.

12. listopadu 2015 v 19:19 | Bibi Shagrath |  Bjorn Shagrath
Freddy tiež zdvihol dvere a šmaril ich po mne. Ja som sa uhla.
,,Prestaňte!" skríkla Amanda.
,,Tak odvolaj svoju gorilu!" ukázala som prstom na Freddyho.
,,Všetcia sa ukľudnite." Amanda zdvihla ruky.
,,Fajn, som kľudná."
,,Aj ja som kľudný." povedal Freddy.
,,Hej chuderky, kde ste?" pri Amande sa objavil dosť divný týpek.
,,Toto je Vincent Purple Guy." predstavila ho Amanda.
,,Miestny kretén." zašeptal Freddy.
,,Ja som to počul Freddy. No nič, idem sa prejsť." Vincent sa usmial a odkráčal preč.
,,Dúfam sa vy dvaja zmierite." riekla Amanda. Znechutene som prevrátila očami.
,,Fajn." rozhodila som rukami.
,,Prečo tu chýba hajzel?" spýtal sa Martin, ktorý sa niekde zatúlal.
,,Dlhý príbeh."
,,Prišli sme sem aby sme zistili či je pravda, že sa tu dejú divné veci." začala som.
,,Áno dejú sa. Ako vidíš animatronici žijú!"

Prepáčte že je to krátke ale prechádzam zlým obdobím. Cez víkend sa to pokúsim dobehnúť. :)

Yellow Moon 18.

10. listopadu 2015 v 21:12 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Sakura sedela na posteli a predýchávala hádku s Ruigom. Takto sa k nej ešte nesprával. Od nervov krčila povlečenie. Ruiga opatrne otvoril dvere a vošiel dnu. Sakura sa na neho ani nepozrela.
,,Odpusť mi. Zachoval som sa ako debil. Sľubujem, že už sa to nestane." začal.
,,Rada by som tomu uverila."
,,Naozaj ma to mrzí. Ja nechcem aby si kvôli mne trpela. Ja len... Som len fakt vyčerpaný."
Sakura mlčala. Ruiga ju objal.
,,Prosím odpusť mi. Nechcel som ani aby si sa cítila zanedbaná. Urobím čokoľvek aby som to odčinil."
Sakura sa smutne na neho pozrela.
,,Mám pocit, že ťa strácam." povedala.
Ruiga si nahlas vzdychol.
,,Občas mám aj ja pocit, že sa strácam." Vstal a odišiel.

V noci si k nej lahol a pevne ju objal.
,,Zlato, zapamätaj si, že nech sa deje čokoľvek nikdy ťa neprestanem milovať. Nikdy som ti nechcel ublížiť."
Sakura neodpovedala.

Ráno sa opäť zobudila sama. No v kuchyni na stole ju čakal odkaz.

,,Ja viem, že je to odo mňa kruté, ale musím odísť. Toto nie je život pre mňa. Milujem ťa a budeš mi hrozne chýbať. Nechávam ti byt. Prosím zabudni na mňa. Ale ja na tvoju lásku nikdy nezabudnem. -Ruiga"

Bibinkine kecičky.

8. listopadu 2015 v 21:59 | Bibi Shagrath |  Bibi Shagrath
V mojom živote nie je zatiaľ nič novozaujímavé. Prvý rok na strednej je cool ako aj celá škola. :D
Asi tento mesiac sa chystám do Bratislavy aj s mojim Dejvidkom. Dúfam sa tam nestratíme.

Ďalšia vec je, že sa chcem učiť na klavíri. Mám 16 rokov a viem akurát hrať na nervy.

Čo by som ešte napísala. Asi nič, tu v Prievidzi sa nič nedeje.

Je toho dosť málo. Nevadí nabudúce sa rozpíšem viac sľubujem. :)

Dobrú nocku. :D

Yellow Moon 17. (True life start here.)

8. listopadu 2015 v 19:02 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Čas prešiel rýchlo ako voda. Sakura sa ani nestihla spamätať a už to bolo pol roka čo žije s Ruigom v jeho útulnom byte. Ako sľúbil, premaloval biele steny na tmavohnedé. Za ten pol rok sa neskutočne zblížili. Spolu chystali večeru, chodili von, počúvali hudbu...
Bolo to pre nich niečo nové. Každé ráno sa prebúdzať pri sebe, po práci sa znova vidieť a večer sa milovať až do neskorej noci. Sakura si už nedokázala predstaviť byť bez neho. Bez muža, ktorý naplnil jej život. Ruiga cítil to isté. Sakura bola žena jeho snov...

No Sakura si začala všímať, že Ruiga je deň čo deň viac a viac podráždený. Niečo s ním nebolo v poriadku. Mala hrozné obavy, niektoré dni s ňou neprehodil ani slovo. Uzavrel sa do seba. Raz večer to už nemohla vydržať. Ruiga sa iba kamenným výrazom pozeral do taniera.
,,Ruiga?" začala.
,,Áno?"
,,Vieš, pokiaľ viem tak spolu chodíme. Takže mám právo vedieť čo s tebou je."
,,Nič vážne. Len trocha problémy s šéfom."
,,Veľakrát si mal problémy so šéfom a nikdy si sa takto netváril."
,,Ako to takto?"
,,Tak neprítomne. Posledné dni mi prídeš hrozne podráždený."
,,Prepáč ak ti tak prídem. Som proste len trocha vyčerpaný." usmial sa.
,,Mám zlý pocit. Neviem prečo..."
,,Nemáš sa čoho báť. Nič sa nedeje."
Opäť obaja mlčali. V noci sa Sakura furt prevalovala v posteli.

Keď sa ráno zobudila Ruiga už bol v práci. Ostala sama. Na dnes nemá žiadnu misiu, takže musí počkať 8 hodín na Ruigu. Čas zabíjala čítaním, upratovaním a varením.
Poobede prišiel Ruiga vyčerpaný a bez nálady. Vždy keď prišiel tak ju objal, ale teraz nie. Sakuru zase pochytil ten divný pocit. Ruiga si bez slova naložil jesť a sadol si za stôl.
,,To si až tak moc vyčerpaný, že sa musíš tváriť ako keby tu nie som?!" vyletela na neho Sakura.
,,Prepáč..."
,,Zase len to tvoje prepáč. Ja som sa na niečo pýtala!"
,,Hej som vyčerpaný lebo narozdiel od teba kurva pracujem!" skríkol.
Sakura sa na neho vystrašene pozrela. Vždy keď kričal tak sa ho trocha bála.
,,Aby si vedel, ja pracujem tiež! A v niektorých misiach dokonca riskujem život! Síce nepracujem na stavbe ale tie misie sú tiež zasraná drina!" bránila sa.
,,No tak drž hubu a pochop ma." Ruiga sa na ňu pozrel takým odporným pohľadom ako ešte nikdy. Sakuru to zaskočilo ešte viac.
,,Takto sa so mnou baviť nebudeš je ti to jasné?" Sakura na Ruigu hodila vražedný pohľad a odišla do izby.
Naštvaná si rýchlo dala dole náušnice a hodila ich do šperkovnice. Po tvári jej stekali slzy. Aj zo sklamania, aj zo smútku a aj z hnevu...

Yellow Moon 16.

7. listopadu 2015 v 16:49 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
,,Ruiga, celá Listová je ti do smrti zaviazaná! Postavil si sa svojím bratom a držal ich čo najďalej od nás. Za to sa ti verejne ospravedlňujem a darujem ti menší byt a prácu v Listovej. Vitaj medzi nami!" slávnostne vyhlásila Tsunade. V okolí sa ozval obrovský potlesk. Keď dorazili do Listovej, všetcia tam na nich nedočkavo čakali. Sakura bola hrozne šťastná. Tešilo ju, že Ruigu nezavrú. Dokonca s ňou bude v jednej dedine. No Ruiga nadšene nevyzeral. Celý čas mal na tvári kamenný výraz...

O mesiac neskôr:
Ruiga kľačal pri Rengovom hrobe. Na plecia mu padali rúžové lístky zo sakúr, ktoré boli naokolo. Srdce mu zvieralo sklamanie.
,,Zlato?" podišla k nemu Sakura.
,,Som v poriadku." Ruiga pomaly vstal.
Odkríval k Sakure a pevne ju objal.
,,A ty? Doma všetko v poriadku?" spýtal sa jej.
,,No... Rodičia trocha ťažšie znášajú, že mám niečo práve s tebou. Aj po tom, čo si nás zachránil."
,,Chápem. Chcem ti zdeliť jednu ponuku, z ktorej určite tiež nebudú nadšení."
,,Akú?" Sakure sa rozžiarili oči. Žeby si ju chcel vziať?
,,Čo vravíš na môj byt?"
,,Páči sa mi. Útulný."
,,Taký pre dvoch, však?" usmial sa.
,,No, napríklad..."
,,Nechceš sa ku mne nasťahovať? Sľubujem, že tie biele steny premaľujem."
Sakura ostala zaskočená.
,,To by bolo skvelé, ale obávam sa, že s rodičmi bude problém."
,,Sakura, máš 17 rokov a si ninja. Máš právo odísť si kde chceš ak sa tam budeš cítiť pokojne, vyrovnane a pripravená na ďalšiu misiu."
,,Máš pravdu. Doma to nie je bohviečo. Ešte dnes sa zbalím. A na nájom sa môžme skladať! Ja dám časť z peňazí z misie a ty z roboty."
,,Výborne. To by sa dalo." Ruiga už mesiac pracuje ako robotník. Moc ho to nebaví ale nejako sa musí živiť.

Sakura si skladala do kufra veci. Všetky veci.
,,Sakura! Kam ideš?!" histerčila jej mama.
,,Sťahujem sa."
,,A kam akože?!"
,,K Ruigovi!"
,,To nemyslíš vážne! K tomu vrahovi?"
Sakura hodila ramienko o zem.
,,Mami, on sa zmenil!"
,,Neverím mu! A moja dcéra nebude tráviť čas s takým človekom!"
,,Budem! Či sa ti to páči alebo nie! On vo mne vidí niečo, čo si ty vo mne NIKDY nevidela! Vidí vo mne krásnu a úspešnú ženu! Nedovolil by aby mi niekto ubližoval a bude tu vždy!"
Sakura si vzala kufre a odsotila mamu nabok.
,,Neodchádzaj! Ešte sme neskončili!" kričala za ňou matka.
Sakura silno práskla vchodovými dverami. Po lícach sa jej začali kotúlať slzy, Odteraz už bude všetko lepšie...

Yellow Moon 15.

7. listopadu 2015 v 15:33 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
Ruiga bol celý od modrín a z hlavy mu tiekol prameň krvi. Padol na kolená. Sakura sa k nemu rozbehla a pevne ho objala.
,,Chcela som ti povedať, že aj ja ťa milujem." riekla.
Ruiga iba mlčal, bol hrozne vyčerpaný.
,,Je v poriadku?" pribehla za nimi Hinata.
,,Nedokážem vstať." Ruiga mal dosť vážne zranenia.
,,Choďte niekto pre pomoc!" skríkla Hinata.
Naruto sa vzpamätal a rozbehol sa do Listovej.
,,Som hrozne rada, že si nažive." Sakura mu handrou utierala krv z čela.
,,Čo sa vlastne stalo?" Ruiga mal hrozne rozhádzané myšlienky.
,,Zasypali ťa hrozne ťažké kamene. Renga ti daroval život."
Ruiga sa na Sakuru zadíval ešte nechápavejšie než predtým. Sakura sa iba sklesl pozrela na Rengove mŕtve telo.
,,Daroval život...mne?" Ruiga neveriacky sledoval Rengove nehybné telo.
,,Áno. Vďaka bohu." usmiala sa Sakura.
,,Nenávidel som ho za to, čo spravil. Ale smrť som mu neprial. Nikdy. Preboha. Nie... Niee..." Ruigovi sa v očiach zaleskli slzy.
,,Už si aspoň v bezpečí." snažila sa ho utešiť Sakura.
,,Ale bola to moja krv. Moja krv... Čo je s Jigom?"
,,Je vo väzbe."
,,Aspoň tak..."
Ruiga sa pomaly postavil na vlastné.
,,Seď! Si určite vyčerpaný." podoprela ho Sakura.
,,Zvládnem to."
Odkrýval k Rengovmu telu pri ktorom si opäť kľakol.
,,Dúfam tvoj milosrdný dar zachráni tvoju dušu." zašeptal a zavrel oči. Stále tomu nemohol uveriť. Strašne ho to zasiahlo. Pomodlil sa za neho a vstal. Sakura k nemu pribehla a znova ho podoprela...

Bjorn Shagrath 16.

7. listopadu 2015 v 11:38 | Bibi Shagrath |  Bjorn Shagrath
,,A toto je Toy Freddy." ukázala Amanda na medveďa.
Schovala som nôž za opasok.
,,Amanda," nahol sa k nej Toy Freddy. ,,Sú nebezpeční. Veľmi nebezpeční."
,,Prečo myslíš?" nechápala.
,,Sú to creepy. Neznášam pach ich zhnitého mäsa. Ak ich nedostaneme pod kontrolu tak nás zabijú."
,,Nič nám nespravili, nie je dôvod ich nejako zadržiavať."
,,Ja im neverím."
,,Ja áno."
,,Ja nie!" skríkol Freddy a zase nás zdrapil za tričká.
,,Pusť ma ty kopa šrotu!" ziapala som. Hodil nás do nejakej miestnosti a zamkol.
Počula som Amandin tlmený krik ako sa rozčuľuje.
,,Ja som to celý čas vravel! Nemali sme sem chodiť!" Martin kopol do ťažkých kovových dverí. Stále som počula Aamandu a Freddyho ako sa hádajú. Stáli za dverami.
,,Teba zastavia obyčajné dvere? Mňa nie!" povedala som a pristúpila k dverám.
,,Radšej uhni Freddy, lebo keď vyjebem tieto dvere budeš mať problém!" skríkla som. Freddy sa iba spoza dverí nahlas zasmial.
,,On mi neverí." zasmiala som sa aj ja pozrela sa na naštvaného Martina.
Bez váhania som vykopla mohutné dvere a víťazne vyšla von. Freddy a Amanda strnulo stáli na chodbe. Zdvihla som dvere a hodila ich po Freddym.
,,Ja som to vravela." prekrížila som si ruky. Martin tiež opatrne vyšiel z miestnosti.
,,Freddy!" skríkla Amanda.

Bjorn Shagrath 15.

3. listopadu 2015 v 20:33 | Bibi Shagrath |  Bjorn Shagrath
Prvýkrát od mojej smrti som cítila hrozný strach a nepokoj. Čo ak sú tieto stroje niečo viac než len roboti?
,,Bjorn? Deje sa niečo?" Martin mal tiež strach.
,,Sú dosť odstrašujúci, že? Byť dieťaťom mám z nich nočnú moru."
,,Máš pravdu, sú divní."
,,To teda sú."
,,A čo divného by sa tu malo diať?"
,,Umrelo tu pár detí a nočných strážcov. Odvtedy sa tu vraj dejú dosť divné veci. Také divné, že to tu chcú zavrieť."
,,A kam cheš ísť teraz?"
Pomaly som si prezerala robotov a ostatné veci. S Martinom sme blúdili po rôznych chodbách a miestnostiach. Najviac ma strašila miestnosť so starými súčiastkami na robotov. Vlastne po celý čas som cítila hrozný strach.

Asi po hodine blúdenia sme sa znova presunuli do miestnosti s robotmi. Unavený sme si sadli na stoličky.
,,Nič divné tu nie je. Až na tých robotov." povedala som.
Martin sa iba znudene kukal pred seba. Zrazu sa zatváril dosť znepokojene.
,,Čo je?" spýtala som sa ho.
,,Neboli tu náhodou traja roboti?"
Pohľad mi hneď padol na nich. Zajac bol preč. A vtedy vo mne vypukla panika. Za života som bola trocha posero, a asi som aj teraz.
,,Kurva. Toto sa mi prestáva páčiť." panikárila som lebo som za sebou začula divné dýchanie. A zrazu ma niečo zdrapilo za tričko a ťahalo preč. Kričala som a nadávala. Až pokiaľ som nepadla na tvrdú studenú podlahu. Martin od bolesti zahrešil. Opatrne som vstala a rozhliadla sa. Boli sme v miestosti s plagátmi, veľkým monitorom ktorý zachytával kamerové záznamy a trápnym ventilátorom. Na pravo som si všimla postavu. Vytiahla som spoza opasku nôž a dala ruky pred seba.
,,Kto kurva si?" spýtala som sa.
,,A kto ste kurva vy?" odpovedala mi postava. Keď prišla bližšie uvidela som, že je to žena v pracovnej uniforme s dlhými hnedými vlasmi.
,,Ja som Bjorn Shagrath. A toto je Martin."
,,Ako ste sa sem dostali?"
,,Strechou."
,,Strechou? Nemožné!"
Zrazu sa pri nej objavil ten veľký deprimujúci medveď (robot).
,,Toto nie sú ľudia. Cítim to." povedal hlbokým hlasom.
,,A čomsú zač?"
,,Sú to creepy."
Tá ženská sa na nás vyplašene pozrela.
,,Ja som Amanda. Robím tu nočného strážcu." ....

PS: Amanda je hl. hrdinka z Aminej super FNAF FF. Trochu som si ju požičala aby sa naše postavy stretli. ^^

Bjorn Shagrath 14.

3. listopadu 2015 v 11:01 | Bibi Shagrath |  Bjorn Shagrath
,,Si sa zbláznila?" vyvalil na mňa oči Martin.
,,Možno. Ale chcem tam ísť." bránila som sa.
,,Ty veríš nejakému nezmyslu z novín?"
,,To nie je nezmysel. Viem že nie."
,,Tak si tam choď sama."
,,Pôjdem. Ja už tu umieram nudou."
Rýchlo som sa presunula do kuchyne za Slenderom.
,,Slender, potrebujem niečo čo ma portne do New Yorku a naspäť."
Slender sa na mňa díval ako na dementa.
,,Um, pokúsim sa niečo vyrobiť."
,,A prečo? Prečo sa tam chceš trepať?!" zakričal na mňa z obývačky Martin.
,,Proste chcem! Ja sa tu nudím!"
Martin pribehol za nami.
,,Slender, môže creepa zomrieť?" spýtal sa.
,,Keď ťa niekto zožerie alebo keď vypiješ vzácnu otravu tak hej."
,,Aj tak by som tam nešiel. Ako sa tam chceš dostať?" Martin sa na mňa zvedavo pozrel.
,,Oknom...?"
,,A čo ak tam okno nemajú."
,,Ešte som nevidela pizzerku bez okna."
,,Toto môže byť výnimka."
,,Choď do boha s týmito teóriami. Idem tam a koniec."
,,Hej Bjorn, mám pre teba vec na portnutie." prerušil nám rozhovor Slender.
Podal mi do ruky dve sklenené gule.
,,Keď hodíš jednu budeš v New Yorku. Keď hodíš druhú budeš zase tu."
,,Ďakujem ti." usmiala som sa na neho.

,,Rozmysli si to ešte!" behal za mnou Martin keď som si balila veci. Teda iba baterku.
,,Nerozmyslím. Buď pôjdeš so mnou alebo ostaň tu."
,,No tak fajn, idem s tebou."
,,Výborne tak sa postav pri mňa."
Postavili sme sa do stredu obývačky. Hlboko som sa nadýchla a hodila som na zem jednu zo sklenených gulí. Okamžite sme sa ocitli na tmavej ulici. Okolo nás boli obrovské budovy a nočné vysvietené lampy.
,,Super kde teraz?" spýtal sa Martin.
Poobzerala som sa okolo.
,,Pizzeria by mala byť niekde tu."
,,Ako vieš?"
,,Lebo sme na 7th Avenue."
Kráčali sme po chodníku a hľadali pizzeriu. Po uliciach nebehali žiadny ľudia. A zrazu sme to uvideli. Našli sme našu pizzeriu.
,,Žiadne tvoje okno tu nevidím, len dvere." poznamenal Martin.
,,Fajn, musíme vymyslieť nejaký iný plán."
Chvíľu sme sedeli na chodníku a dumali.
,,Možno sa tam dostaneme cez strechu! Musí tam byť nejaká úniková cesta." zahlásila som.
,,A ako sa dostaneme na strechu?"
,,Na strom vieš vyskočiť a na strechu nie?"
,,No, zvládnem to."
Jedným ladným výskokom som vyskočila na rovnú strechu.
,,No poď!" zakričala som na Martina, ktorý furt stál na chodníku.
,,Veď áno." Martin chvílu váhal ale potom jedným skokom priskočil ku mne.
,,Wau! Pecka." zajásal Martin.
Na streche bol štvorcový poklop. Ten som na jeden raz celý strhla.
,,Narástla ti sila." začudoval sa Martin.
,,Sme creepy, strhol by si to aj ty."
Baterkou som zasvietila dovnútra. Videla som šachovnicovú podlahu.
,,Poďme."
Potichu sme zoskočili dole. Okolo nás boli dlhé stoly s taniermi a balónmi. A tí deprimujúci roboti. Kačica s podbradníkom, zajac a veľký mohutný hnedý medveď s klobúkom. Dívali sa na nás. Odporne sa na nás dívali. Ten ich prázdny pohľad sa mi navždy zapísal do mysle...

Bjorn Shagrath 13.

1. listopadu 2015 v 20:50 | Bibi Shagrath |  Bjorn Shagrath
Ráno som sa s Martinom a ostatnými stretla pri raňajkách. Všetcia boli svieži jedine Martin zničený.
,,Vyzeráš zle." povedal Slender Martinovi.
,,Trochu som to prehnal s whisky."
,,Videli sme, pán Grcko." zachichotala sa Clock.
,,To je ešte nič. Ja som sa zobudil na lavičke pri radnici." riekol Jack.
,,Ale bola to fajn párty." zapojila som sa.
,,Úžasná." zafrflal Martin.
,,Hej ľudia! Mám novinu. Ja a Toby by sme tu chceli ostať!" zajasala Clock.
Martin sa zatváril ešte zničenejšie. Ostatní začali tlieskať a kričať.
,,Výborne! Vašu spoločnosť určiye oceníme, že Martin?" drgla som do neho.
,,Hej, určite." zahundral si.
Niekto zaklopal na dvere.
,,To bude Toby aj s vecami!" vyskočila Clock a šla otvoriť.
Každí sa s Tobym postupne zvítal. Aj Martin. Dokonca dostali izbu hneď vedľa Martinovej.

,,To si zo mňa robia prdel." nadával Martin keď sme si šli zapáliť.
,,Nerobia, myslia to vážne." prikývla som.
,,A hneď vedľa mojej izby. Každú noc budem počúvať ako uspokojujú svoje zvieracie pudy."
,,Svet je krutý."
,,Dosť krutý."
,,Tak si aj ty uspokoj svoje zvieracie pudy. Ale asi nie na Clock."
,,To sa ti povie. Ty si aspoň môžeš vybrať medzi Jeffom a Jackom."
,,Ale ja nechcem ani jedného. Láska už pre mňa neprichádza do úvahy."
,,Nehovorím o láske. Hovorím o... O úletoch."
,,Určite nie s Jeffom alebo Jackom."
,,A s kým?"
,,Ja neviem. Asi sa nikto nenájde kto by ma priťahoval."

Poobede sme sa vrátili do domu. Uvidela som na stole noviny o pizzerií Freddyho Fazbeara. Vraj sa tam dejú čudné veci s robotmi, ktorý majú baviť deti. Tí roboti vyzerali dosť scary. A v tom som dostala nápad.
,,Martin?"
,,Čo?"
Ukázala som mu noviny s člankom.
,,Už viem čo podnikneme."