Poviedka pre Ami, aby nedostala päťku zo slovenčiny.

23. listopadu 2015 v 12:01 | Bibi Shagrath |  Poviedky
Som krásny hnedý plyšový medveď. Teda bol som. Čo vám k tomu poviem. Už asi rok ležím v pivnici a padá na mňa prach. Moju pravú labku nikto nikdy neprišil naspäť. Nedali mi šancu. Žiadnu šancu...

Poznáte to, malé roztomilé, blonďaté dievčatko dostane pod stromček svojho vysnívaného medveďa, kvôli ktorému pílila rodičom uši celý rok. Prvé čo som uvidel bol jej nadšený výraz. Pocítil dotyk jemných detských rúk. Keď ma pevne objala cítil som, že sem patrím. Odvtedy ma skoro nikdy nepustila z ruky. Takto to trvalo asi rok. Na ďalšie Vianoce dostala ešte väčšieho medveďa. Mňa odložila do rohu. Prestala sa so mnou hrať. A keď ma po dlhom čase vzala do ruky, hral som len podradnú rolu, kde mi jej pes odkusol labku. V jeden deň ma zavrela do krabice a preniesla do pivnice. Vtedy vo mne začala narastať veľká bolesť. Bolo to hrozne ťažké. Nedokázal som sa zmieriť s tým, že ma niekto odhodil. Som stará pokazená hračka...

A oni si hovoria ľudia? Oni si naozaj hovoria ľudia? Je toto naozaj ľudské zaobchádzanie? Zatože nehovorím a tvárim sa milo musím byť zahodený? Nie, tak to teda nie. Nenávidím ju. Tú malú prekliatu manipulátorku. Vyhrabal som sa z krabice a padol na tvrdú podlahu. Ťažšie sa mi udržovala rovnováha bez mojej packy. Odcupital som k dverám. Síce ťažko, ale otvoril som ich. Plazil som sa po schodoch až pokiaľ som sa konečne neocitol na chodbe. Veľmi dobre som vedel kde má tá malá izbu. Dvere mala pootvorené. Opatrne som vkĺzol do jej izby a pricupital k jej posteli. Po deke, ktorá trčala z postele som sa vyštveral až k nej. Videl som ju. Spala. Vyzerala tak nevinne. Chytil som vankúš. Chcel som sa pomstiť. Ale zrazu...

...som proste nemohol. Uvedomil som si čím vlastne som. Som obyčajný plyšák, ktorý bol stvorený na hranie. Nemôžem niekoho zabiť len preto, že som sa nezmieril so svojím osudom. Prepadol ma hrozný smútok. Asi je čas aby som všetku tú bolesť skončil. Skočil som z postele a bežal do obývačky. Jej otec zaspal na gauči pri horiacom krbe. Postavil som sa pred krb. Pekné chvíle trvajú krátko. Tak krátko, že sa niekedy nevieme zmieriť s ich koncom. Skočil som do veľkých plameňov krbu. A skončil...

Dúdam ti toto nejako pomôže. Nevedela som už nič lepšie vymyslieť. :D :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Aký metal?

Black 38.1% (59)
Death 25.8% (40)
Thrash 3.2% (5)
Shoegaze 2.6% (4)
Heavy 17.4% (27)
Post Black 1.9% (3)
Speed 2.6% (4)
Symphonic 8.4% (13)

Komentáře

1 Ami Ami | E-mail | Web | 23. listopadu 2015 v 14:57 | Reagovat

Wtf, to jak sa ti podarilo? xD. Je to super, učka skape^^ Nenapadlo ma, že by to mohlo byť aj s pohľadu tej hračky^^ *le, ide si to napísať do zošita a dúfať, že učka nepovie, že je tam násilie (ona rada preháňa^^)*
Neboj neboj, nenechám si všetku slávu pre seba. Poviem, že mi toto navrhla kamoška :D

2 Bibi Bibi | Web | 23. listopadu 2015 v 18:27 | Reagovat

Hha netreba som rada že sa ti to páči :D

3 STIAK STIAK | E-mail | Web | 28. listopadu 2015 v 12:47 | Reagovat

Je to vážně úžasné... :3

4 Bibi Shagrath Bibi Shagrath | Web | 28. listopadu 2015 v 14:00 | Reagovat

Dakujem :3 moc si to cenim :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama