Yellow Moon 21.

19. února 2016 v 18:10 | Bibi Shagrath |  Yellow Moon (Naruto fanfiction)
,,Neviem ani opísať ako si sa zmenil." Zaštebotala Sakura keď už bol košík plný. Gaara sa iba letmo usmial. Večne bol tichý a uzavretý. Kráčali po vyšliapanom chodníku do Listovej. Gaara stále na chrbte nosil "nádobu" plnú piesku. Ako celé roky. Pamätala si ho zo skúšok. Vždy stál v úzadí a nemo sa díval. Občas mu pomáhala aj s liečením. Bolo je ho ľúto keď ho po boji našla s popraskanou tvárou. Raz s ním aj ona musela zažiť súboj. Je naozaj silný. Aj ten démon v ňom. Shukaku. Keď ho Shukaku ovládne, nie je to ten tichý Gaara. Je to zrazu agresívne monštrum. Čo jej navždy zostalo v pamäti boli jeho žiarivé modré oči. A jeho techniky. Vie z piesku vytvárať rôzne obrazy, vie sa ním ochrániť, vie s ním bojovať.
,,Vidím, že si stále dosť tichý." Prerušila trápne ticho.
,,Som taká povaha." Riekol a uprene hľadel pred seba.
,,Chystáš za Tsunade? Na koľko si sem prišiel?" tušila, že ho budú také otázky otravovať ale skúsila to. Gaara sklopil zrak a nahodil znechutený výraz.
,,Áno, chystám sa ju nájsť. Zostanem tu podľa potreby." Náhle sa trocha pousmial aby si Sakura nepomyslela, že je suchár.
,,Ja bývam na kraji dediny. Je tam dosť pokojne." Sakura už nevedela čo má blabotať aby medzi nimi neostalo ticho.
,,Presťahovali ste sa? Pokiaľ viem bývala si neďaleko Tsunadinho sídla."
,,Odsťahovala som sa od rodičov." Ach jáj. Gaara sa dotkol dosť citlivej témy.
,,Odvážny krok."
,,Vlastne... Najprv som bývala s Ruigom."
,,Dopočul som, že pomohol zachrániť Listovú. Nečakal som, že ste si až takí blízki."
,,Boli sme do seba zamilovaní. Teda ja som asi stále. Pred pár mesiacmi odišiel. Nechal ma tu a ja musím zvládať utiahnuť nájom."
,,To je mi ľúto."
Blížili sa k Listovej. Ostatok cesty boli obaja potichu. Stráž Gaaru prebodávala pohľadom.
,,Tsunade je tým smerom." Sakura ukázala vpravo.
,,Ja k nej trafím, neboj sa. Najprv ťa chcem vyprevadiť." Gaara stisol pevnejšie košík s hríbmi.
,,Nemusíš, ja trafím. Džentlmen." Zachichotala sa.
,,Slušnosť káže krásnu dámu vyprevadiť až k domu. Aby ju niekto neuniesol." Gaara sa jej urodzene poklonil. Sakura sa nahlas zasmiala.
,,Ako požadujete, pán Kage." Venovala mu sladký úsmev. On jej ho opätoval.
,,Tak, tuto bývam." Riekla Sakura keď zastali pred neveľkým domčekom. ,,Žiadny luxus ale dá sa tu žiť. Chceš ísť ďalej?"
,,Džentlmen ako ja sa nehrabe dáme do domu, pokiaľ po tom veľmi netúži." Gaara na ňu šibalsky žmurkol. Opäť sa zasmiala.
,,Nepamätám sa kedy som sa naposledy smiala." Vďačne si od neho vzala košík s hríbmi.
,,Tak sa teda rozlúčime." Povedal Gaara.
,,Ďakujem ti." Usmiala sa.
,,Uvidíme sa ešte?"
,,Gaara ja... Ja neviem. Ja som ešte stále zničená z Ruigu. Nemám chuť sa s niekým stretávať."
,,Chápem ťa. Ale ak by si si to rozmyslela som k dispozícií."
,,Dobre." Sakura za sebou jemne zavrela dvere. Košík hodila na zem a sadla si na stoličku. Gaara sa jej naozaj páčil. Zmenil sa. Ale jej srdce stále plakalo za Ruigom. Zvyšok dňa presedela pri okne. Dúfala, že sa stane nejaký zázrak a ona bude zase šťastná.
,,Vráť sa Ruiga." Zašeptala. No túto prosbu nikto nezapočuje. A už vôbec nesplní.

Ráno vstávala opäť s bolesťou v oblasti hrude a stiahnutým žalúdkom. Ten kŕč v jej bruchu nemohol povoliť. Najviac bolel keď si spomenula na Ruigu. V kúpelni sa snažila zamaskovať kruhy pod očami. Ako každé ráno nič nezjedla, vzala si tašku a odišla do roboty.
,,Príšerne si schudla." Podotkla Hinata keď si na obede sadla k Sakure.
,,Neboj sa, rýchlo priberiem." Odfrkla Sakura.
,,Ani nie keď sa s tým jedlom iba hráš."
Sakura odhodila lyžičku nabok a nahlas povzdychla.
,,Gaara prišiel do Listovej." Rýchlo zmenila tému Hinata.
,,Ja viem."
,,Z kade?"
,,Včera som ho stretla."

Sakura dnes ťahala nadčas. Keď odchádzala, slnko zapadalo. Celý svet sa sfarbil do oranžova. Domov ísť ešte nechcela. Pomalým krokom odkráčala k neďalekému jazeru. Sadla si na starú lavičku, na ktorej sedávala aj s Ruigom. Slnko sa pomaly strácalo za horami. V hrudníku ju zabolelo a jej kŕč sa znásobil. Zastonala a chytila sa za brucho. Zasrané city. Debilná láska.
,,Si v poriadku?" Sakura zo sebou prudko trhla. Pri nej stál Gaara.
,,Som." Odfrkla a zadívala sa do zeme. Gaara sa pri ňu posadil.
,,Náhoda, že si tu. Rád tu sedávam a pozerám na západ."
,,Ja a Ruiga sme tu sedávali dosť často." Kŕč v jej bruchu začal zase bolieť. Vystrúhala bolestnú grimasu. Gaara ju pohladil po chrbte.
,,Upokoj sa. Bolí ťa niečo?" vyzvedal.
,,Od Ruigovho odchodu mám v bruchu hrozný kŕč. Bolieva ma srdce. Strašne ma to zasiahlo. Opustil ma. Len tak. Zrazu... Bol proste preč. Mám v sebe toľko otázok." Sakure začali po tvári tiecť slzy. Nemala problém sa otvoriť pred Gaarom. Verila mu.
,,Chápem. Tvoj smútok ti spôsobuje bolesti."
Sakura prikývla. Začala nahlas vzlykať.
,,Už ma nebaví plakať, ale vždy to zo mňa proste vyletí. Neviem zadržať slzy." Sakura si dlaňami zakryla tvár a nahlas plakala. Gaara si ju k sebe pritúlil.
,,Svet nie je fér. A nikdy fér nebude. Nad niektorými situáciami sa povznášame dlhšie." Upokojoval ju.
,,Kedy to už skončí?" Sakura sa k nemu pritlačila bližšie.
,,Raz určite..."
Keď sa Sakure trocha uľavilo odtlačila sa od Gaaru.
,,Ďakujem, že si ma vypočul. Je mi o niečo lepšie." Usmiala sa.
,,To som rád. Ale radšej budem keď ti bude úplne dobre."
,,Kde si ubytovaný?" vyzvedala.
,,Nikde."
,,Prečo? Kde budeš spať?" Sakura nahodila starostlivý pohľad.
,,Ja nespím, zabudla si?"
,,Myslela som, že sú to len drby."
,,Nie sú. Nespím, lebo by počas spánku Shukaku rozožral moju osobnosť. Spím len občas, za pomoci špeciálneho jutsu."
,,Nechýba ti ten spánok?"
,,Ani nie. Viem s tým žiť."
,,A čo chceš robiť celú noc keď nie spať?"
,,Čakať na východ slnka. V noci to nie je zlé. Je to čas kde je snáď všade pokoj. Mám rád nočný pokoj."
Sakure napadlo pozvať ho k sebe, ale tú myšlienku okamžite zavrhla.
,,Čakala by som tu s tebou, ale ráno ma čaká práca."
,,Vedieš tvrdý život. Rád by som ti pomohol."
,,Nepotrebujem pomoc. Výplata mi stačí na nájom a na jedlo. Tvrdá situácia naučí človeka uskromniť sa."
,,A čo misie? Tie nedostávaš?"
,,Tsunade vie, že v zdravotnom stredisku dostanem viac. Tak ma vyškrtla. Už nie som ninja. Som zdravotníčka. Normálny pracujúci človek."
,,Nechýba ti to?"
,,Ani nie. Takto mi to vyhovuje. A čo ty a Piesočná? Aké to je mať všetkých pod palcom?"
,,Náročné. Nemáš mi čo závidieť."
Sedeli tam bez slova a čakali kým slnko úplne zapadne a začnú sa objavovať prvé hviezdy.
,,Nemám rada keď sa deň končí." Hlesla Sakura.
,,Prečo?"
,,Keď je deň mám ako tak energiu. Ale keď príde noc je to peklo. Väčšinu ani nespím. Dosť mi chýba spánok. A keď zaspím snívajú sa mi zlé sny. A keď sa zobudím opäť to bolí. Niekedy by som chcela spať navždy."
,,Keby máš čoskoro naozaj zomrieť, nehovorila by si takto."
,,Ja viem..."
Na oblohe žiarilo tisíce hviezd. Kŕč v bruchu jej aspoň trocha povolil.
,,Mala by som už ísť." Vstala.
,,Odprevadím ťa."
,,To nie je nutné."
,,Aj tak nemám čo robiť celú noc."
Sakura sa na neho jemne usmiala. Gaara sa k nej pridal spolu kráčali domov...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Aký metal?

Black 38.1% (59)
Death 25.8% (40)
Thrash 3.2% (5)
Shoegaze 2.6% (4)
Heavy 17.4% (27)
Post Black 1.9% (3)
Speed 2.6% (4)
Symphonic 8.4% (13)

Komentáře

1 Ami Ami | E-mail | Web | 20. února 2016 v 20:50 | Reagovat

Gaara je zlatíčko :3.
Je pravda, že keď je človek smutný, tak ho začne bolieť brucho a tak. To, že v tých veciach je pravda, dodáva tomu "realitu" a preto sa viem vžiť do toho deja a preto je to awesome! A to nepreháňam! :D

2 Bibi Bibi | Web | 20. února 2016 v 20:54 | Reagovat

Aaa ďakujem Ami :3 hej je :) prešla som si tým ohavným kŕčom milionkrát ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama